Blog

 
 
 
Úvod > Blog
 

Prečo čítať deťom ?

 Nech sa páči, kliknite na články a prečítajte si dôvody, prečo by ste mali čítať deťom.

 o Poďme si čítať.

 o Päť dôvodov, prečo deťom čítať.

 o Sila rozprávky – prečo dieťa potrebuje rozprávkový svet ? 

 o Prečo by sa čítanie deťom na dobrú noc nemalo stať prežitkom.

 

Profily osobností, ktoré u nás odporúčajú detské knihy.

Profil osobnosti: prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc., ktorá u nás v Detskom kníhkupectve Mrkvička odporúča knihy pre deti a mládež:

prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc.Pôsobí ako profesorka na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity.
V literárnoteoretickej a kritickej aktivite sa venuje problematike
modernej prózy pre deti a mládež, ktorej venovala okrem štúdií a príspevkov v zborníkoch a časopisoch monografie Priestorom spoločenskej prózy pre deti a mládež (1995) a Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež po roku 1960 (2010), publikácie Kontexty modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež (1998), V plynutí času. Bilančné reflexie nad literatúrou pre deti a mládež 1996 - 2002 (2003). Je spoluautorkou Slovníka slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2005, 2. opravené a doplnené vyd. 2009).
S O. Sliackym vydala prácu Kontúry slovenskej literatúry pre deti a mládež (1998), koncipovanú ako vysokoškolský učebný text a doplnenú staťou
Bádateľská reflexia literatúry pre deti a mládež v rokoch 1945 - 2002.
Do vysokoškolskej učebnice Rukoväť literatúry (1998) spracovala kapitolu
Literatúra pre deti a mládež, pre metodické centrum v Prešove pripravila publikáciu Autor, text, generácia, región (2001). Kapitolu Vznik a premeny modernej literatúry pre deti a mládež spracovala do Dejín slovenskej literatúry III (2004, 2., prepr. vyd. 2006), kapitoly o vývine slovenskej detskej literatúry od počiatkov po súčasnosť do Dejín slovenskej literatúry I, II (Martin 2009) a kapitolu o modernej slovenskej detskej literatúre vrátane vybraných autorských hesiel do reprezentatívnej publikácie Slovenská detská kniha (2009). S B. Šimonovou zostavila textovú príručku Slovenská literatúra pre deti a mládež (1991), so S. Urbanovou textovú príručku Současná slovenská literatura pro děti a mládež (2006). 

Knihy pre deti a mládež, ktoré odporúča Zuzana Stanislavová, nájdete tu: Odporúča Zuzana Stanislavová

 

Profil osobnosti: Mgr. Markéta Andričíková, PhD., ktorá u nás v Detskom kníhkupectve Mrkvička odporúča knihy pre deti a mládež:

Pracuje ako odborná asistentka na Filozofickej Fakulte UPJŠ v Košiciach, na oddelení slovakistiky a literárnej vedy a na oddelení masmediálnych štúdií. Na Filozofickej Fakulte učí predmety: svetová literatúra, kapitoly zo svetovej literatúry, porovnávacia poetika, literatúra pre deti a mládež, kapitoly z dejín svetovej literatúry a kultúry. Vo vedeckom výskume sa venuje problematike svetovej literatúry, problematike tvorby a recepcie slovenskej a svetovej literatúry pre deti a mládež. Medzi jej najvýznamnejšie práce a publikácie patrí vedecká monografia: V znamení premeny (Interpretačné štúdie o autorskej rozprávke). Andričíková, M.: Levoča : Modrý Peter, 2013. 124 s., vysokoškolský učebný text Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie. spoluautorstvo s Ľ.Liptákovou a kol.: Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2011. Štúdie v zahraničných časopisoch a zborníkoch Iracionalita a žáner fantasy (Daniel Pastirčák: Čintet). Andričíková M.: In: Visnyk of the Lviv University. Issue 48. Ivan Franko National University of Lviv, 2009. s. 118 – 128.

Knihy pre deti a mládež, ktoré odporúča Markéta Adričíková, nájdete tu: Odporúča Markéta Andričíková

 

Profil osobnosti: Mgr. Timotea Vráblová, CSc., ktorá u nás v Detskom kníhkupectve Mrkvička odporúča knihy pre deti a mládež:

Pracuje ako vedúca Oddelenia dejín staršej slovenskej literatúry v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Venuje sa staršej slovenskej  literatúre 17. – 18. storočia a detskej literatúre. Prednáša detskú literatúru a psychológiu detského diváka na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave. Pravidelne recenzuje detskú knižnú tvorbu. Venuje sa projektom na podporu čítania detí. Je autorkou viacerých vzdelávacích projektov: Cestou ku knihe realizovaný v detských HEVIkluboch, projekt Dávid  - projekt bilingválneho vyučovania, Čaj o piatej podľa rozprávky realizovaný v kaviarni Radnička. Lektoruje semináre a workshopy tvorivého čítania a písania doma i v zahraničí. Je zakladateľkou festivalu Knižné hody, ktorý sa uskutočňuje na rôznych miestach na Slovensku a v roku 2009 aj v Štrasburgu. V rokoch 2009 – 2010 spolupracovala so Slovenským rozhlasom pri tvorbe relácií Con amore (téma lásky v slovenskej poézii 17. – 18. storočia) a Malý školský rok (relácia zameraná na detskú literatúru a na budovanie zručností čítania s porozumením). Autorsky spolupracuje s vydavateľstvom Trio Publishing na tvorbe príručiek Čítanie s porozumením vo vydavateľskom projekte Analfabeta Negramotná.
Od roku 2010 pôsobí ako prezidentka Slovenskej sekcie Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY).

Knihy pre deti a mládež, ktoré odporúča Timotea Vráblová, nájdete tu: Odporúča Timotea Vráblová

 

Profil osobnosti: Daniel Hevier, ktorý u nás v Detskom kníhkupectve Mrkvička odporúča knihy pre deti a mládež:

Daniel Hevier, básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a autor literatúry pre deti a mládež.
Daniela Heviera pozná každý priaznivec detských knižiek. Na tomto mieste uvádzame prehľad tvorby Daniela Heviera pre deti (je to výber z jeho diela, Daniel Hevier tvorí aj pre dospelých). 

Poézia pre deti a mládež:
1978 – Vtáci v tanci
1982 – Nevyplazuj jazyk na leva
1983 – Krajina Zázračno
1985 – Kráľ naháňa králika
1989 – Básnička ti pomôže
1989 – Futbal s papučou
1990 – Psí tridsiatok
1992 – Hovorníček
1994 – Fúzy od čokolády
1995 – Safari (vyšlo pod pseudonymom Leo Pard)
1997 – Heviho ABC
1997 – Konor, malý psík s veľkým menom
1999 – Aby bolo veselo
2000 – Päť prštekov na ruke (len spoluautor)
2001 – Heviho Diktátor
2003 – Nevyplazuj jazyk na leva (2. vydanie)
2005 – Päťka z nudy
2010 – Hovorníček (2. vydanie)
2010 – Mechúrik na cestách (leporelo)
2010 – Svrček huslista (leporelo)
2011 – Básnička ti pomôže (3. vydanie)
2011 – Vianočná pošta (veršovaný príbeh)
2014 – Veľké Bum a malé Bum
2015 – S deťmi sa dá dohodnúť
2015 – Škola po škole
2016 – Buvibásničky
2017 – Abecedárik

Próza pre deti a mládež:
1984 – Trinásť pochodujúcich čajníkov
1984 – Kam chodia na zimu zmrzlinári
1985 – Odlet papierových lastovičiek
1985 – Aprílový Hugo
1986 – Skladací dáždnik a dáždnikový skladateľ
1990 – Nám sa ešte stále nechce spať
1990 – Aladár a Baltazár na kolotoči
1995 – Naši ježkovia
1995 – Nám sa už zase nechce spať
1997 – Volajú ma HEVI
1999 – Strašidelník
2000 – Psík, ktorý chodí do práce
2001 – Krajina Agord
2005 – Päťka z nudy
2010 – Xaver s nohami do X
2013 – Nám sa ešte nechce spať
2014 – Svet zachránia rozprávky

Ocenenia Daniela Haviera:
Zápis na čestnú listinu IBBY za dielo Kam chodia na zimu zmrzlinári
Cena Zväzu slovenských spisovateľov za dielo Krajina Zázračno
Cena vydavateľstva Mladé letá za dielo Kam chodia na zimu zmrzlinári
1. miesto v čitateľskej ankete o Najpopulárnejšieho spisovateľa za rok 1996
1994: Trojruža – cena za celoživotné dielo pre deti
2010: Cena Samuela Zocha za rok 2009 za aktívnu prosociálnu činnosť
2010: Hlavná cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za román Kniha, ktorá sa stane
2012: Cena ministra kultúry SR za rok 2011 za básnickú zbierku Vianočná pošta a výrazné podnety a aktivity v oblasti rozvoja čítania detí a mládeže
2013: 1. cena v súťaži DRÁMA 2013 za text Smrť si vás pridala do svojich kruhov
2017: Krištáľové krídlo za rok 2016 v kategórii publicistika a literatúra za knihu Tajné dejiny bielej kaligrafie 

Knihy pre deti a mládež, ktoré odporúča Daniel Hevier, nájdete tu: Odporúča Daniel Hevier

 

Videá, prečo čítať deťom

Video "10 MINÚT DENNE MôŽE VŠETKO ZMENIŤ" ku Kampani "Read on - Get on" od Britskej národnej organizácie podporujúcej čítanie deťom National Literacy Trust.

Project "Read to me" od Ruskej charitatívnej organizácie Change One Life

Neurológovia prinášajú dôkazy o účinkoch čítania na vývoj mozgu a intelektu

Vybrané zistenia o čítaní deťom z knihy Becoming a Nation of Readers

 

Poďme si čítať.

Čítanie má vplyv nielen na rozvoj slovnej zásoby, myslenia, fantázie, ale predovšetkým buduje osobnosť dieťaťa.

Doprajte deťom „dobrodružstvo“, ktoré dokáže vyčariť iba kniha

Štvorročná Nina prosíka a jej mama vie, že ani tento večer neskončí bez spoločne stráveného času nad knihou. A je tomu rada. Aj v jej detstve zohrávali knihy dôležitú úlohu, a preto chce dopriať i svojej dcérke „dobrodružstvo“, ktoré dokáže vyčariť iba kniha.

V mnohých rodinách knihy ešte stále obstoja v silnej konkurencii elektronických médií  – počítačov, DVD prehrávačov či televízie. Veľa rodičov deťom knihy kupuje alebo aspoň požičiava a čítajú si spolu, aj keď z časového hľadiska sa to pomaly stáva luxusom.

Spoločné čítanie je veľmi hodnotným časom, ktorý môžeme s deťmi stráviť,“ hovorí Petra Mitašíková,  PhD., z Katedry liečebnej pedagogiky PdF UK v Bratislave, riaditeľka občianskeho združenia OpenPlay, podporujúceho výskum, publikačnú činnosť a  terapeutickú prácu s klientmi v oblasti liečebnej pedagogiky.

Prečo deťom čítať?

Nie každé dieťa inklinuje ku knihám. Nezáujem často nepramení z neobľúbenosti čítania, ale z iného jednoduchého dôvodu – dieťa potrebuje, aby ho niekto naučil „čítať“, aby mu pomohol objaviť tajomstvo sveta kníh a privádzal ho k tejto činnosti – pravidelne, s láskou a s pochopením.

Dôvodov, prečo tak robiť, je hneď niekoľko. Čítanie má vplyv nielen na rozvoj slovnej zásoby, myslenia, fantázie, ale predovšetkým buduje osobnosť človeka. A v prípade, keď čítajú rodičia deťom,  napomáha tiež utužovaniu vzájomných vzťahov.

Výskumy mapujúce prejavy novorodencov dokazujú, že deti čítanie „milujú“

Hoci v prvých týždňoch života vôbec netušia, že ich mama alebo otec im práve čítajú... Blízkosť rodiča, jeho hlas, rytmickosť reči a prívetivý tón pôsobia na bábätko upokojujúco. Tento zvyk si deti rady ponechávajú aj naďalej. Zaspávať v postieľke pri myšlienke na svoju obľúbenú rozprávkovú postavičku...

Mnohí to predsa sami máme uložené medzi spomienkami na vlastné detstvo. „Listovanie tvrdými stránkami leporela alebo jemný šuchot obracajúcich sa listov prispieva k sústredeniu pozornosti. Samotná atmosféra čítania prináša intimitu a pohodu. Schovaní v posteli pod perinou, v obľúbenom kútiku na pohovke, na lavičke v parku alebo v záhrade pod stromom – to sú chvíle pohody...“ vyznáva sa Petra Mitašíková.

Ako a kedy deťom čítať?

Tieto a ďalšie otázky sa vynoria mnohým rodičom. Pre čítanie deťom a neskôr s deťmi platí niekoľko zásad. Ich cieľom je viesť deti k tomu, aby raz samy, dobrovoľne a s radosťou siahali nielen po rozprávkových knihách, ale aj po učebniciach, atlasoch, slovníkoch...

Jednoznačne platí, že čítanie v detstve je devízou do budúcnosti dieťaťa.

Petra Mitašíková na základe mnohých skúseností práce s rodičmi a ich malými ratolesťami hovorí: „Čítať dieťaťu, resp. s dieťaťom, treba začať veľmi skoro. Dieťa pozná hlas rodiča veľmi dôverne už z prenatálneho obdobia, a preto ho len ťažko možno niečím nahradiť. Známy hlas mamy alebo otca sú zárukou bezpečia a približujú dieťaťu svet okolo.“

Sú deti, ktorých čítanie „chytí“ až ako ročné, iné však po knihe siahajú oveľa skôr. Psychológovia odporúčajú deťom do 3 rokov ponúkať čítanie vo forme krátkych básničiek, rýmovačiek. Tento vek je vhodný aj na utváranie zvyku večerného čítania v postieľke.

Až okolo 3 rokov je podľa odborníkov vhodné začínať s rozprávkami a dlhšími útvarmi. Dieťa už má bohatšiu slovnú zásobu, je viac nastavené dlhšiemu čítaniu a aj pozornosť udrží dlhšie, domnievajú sa odborníci.

Platí však, že každé dieťa je iné a rodičia by mali vnímať jeho potreby a záujem a ak sa túžba objavovať svet rozprávok, bájí a riekaniek prejaví skôr, nie je potrebné ju tlmiť.

Aká kniha je pre malé dieťa najvhodnejšia?

Odporúča sa zvážiť nielen jeho vek, ale aj záujmy (zvieratká, autíčka...). Radí P. Mitašíková: „Pre celkom malé dieťa je vhodná kniha, majúca na stránke iba jeden obrázok, ktorý je nositeľom jedného pojmu. Obrázok má byť dostatočne zreteľný, veľký a čo možno najreálnejší (napr. fialový slon ťažko identifikovateľného tvaru je pre dieťa mätúca informácia).

Využiť možno kvalitné leporelá – ale aj knihy s mäkkými listami, pretože strany zatiaľ pred dieťaťom obracia rodič. Ukáže obrázok a povie k nemu príslušný pojem. Stránky obracia pomerne rýchlo – zbytočne sa pri jednotlivých obrázkoch nezdržiava, lebo tak sa záujem dieťaťa stratí.“

Je pravdou, že skutočnú hodnotu literárneho dielka si malý drobec ešte nedokáže uvedomiť. Kniha či leporelo je preň často „iba“ ďalšia zaujímavá hračka. Najmä mladším deťom poslúži dobre na hádzanie a búchanie ako ktorákoľvek iná hrkálka či skladačka.

Prístupom rodiča, jeho prihováraním sa a vysvetľovaním však dieťa postupne začína (primerane svojmu veku a schopnostiam) chápať, že kniha sa od iných hračiek predsa len čímsi líši.

V období približne okolo šiestich mesiacov dokáže dieťa spoľahlivo uchopovať a púšťať predmety z rúk. Je to vhodný čas, kedy mu dať do rúk knihu. Spočiatku sú lepšie knihy umelohmotné, ktoré dieťa môže skúmať aj ústami. Neskôr ponúkneme leporelá, s pevnými, vytvrdenými papierovými stranami. Opäť platí zásada – jeden obrázok, teda jeden pojem na strane,“ dodáva P. Mitašíková.

Kniha rozvíja aj motoriku

Okrem rozvoja rozumových, pamäťových, rečových schopností a fantázie má samotné čítanie vplyv aj na rozvoj motoriky. A to nielen tzv. jemnej...

Dieťa knihu v rukách obracia, prekladá z ruky do ruky, otáča, otvára, zatvára, rozkladá. Popri cvičení jemnej motoriky prijíma aj obrázkový obsah, ktorý kniha ponúka. Zaujímavý tvar knihy, farebnosť, veľkosť a samotné obrázky sú atribúty, ktoré pozornosť dieťaťa prilákajú.

Hra s knihou stimuluje dokonca aj hrubú motoriku. Dieťa si s leporelom ľahne, sadne, položí na bok, zdvihne nad hlavu, kľakne si k nemu, odhodí ho, opäť si ho zoberie, celé roztiahne, dvíha ho roztiahnuté nad seba alebo si z neho vytvorí okolo seba ohradu...“ 

Vyskúšať môžte aj tzv. „domáce“ či látkové knihy 

Okrem cenovej výhody poskytujú aj ďalšie benefity. „V ranom období dieťaťa sa dajú veľmi dobre využiť domácky vyrobené obrázky. Fotografie alebo reálne obrázky možno vystrihnúť a nalepiť na tvrdší papier. Obohatíme nimi zbierku kníh, ktorú máme pre dieťa k dispozícii. Takéto obrázky je vhodné ukladať do sérií – napr. zvieratá, kvety, hračky, dopravné prostriedky, a pomerne rýchlo série po jednotlivých obrázkoch dieťaťu ukazovať.“

Za zmienku stoja aj „látkové“ knihy, ktoré síce mnoho rodičov nepozná, no po ich objavení si ich so svojimi drobcami rýchlo obľúbia.

Knihy vyrobené z textilu sú obohatením aktívneho „čítania" pre dieťa. Okrem samotných obrazov obsahujú aj veľa stimulačných aktivít – niektoré časti šuštia, pískajú, niekde môže byť zakomponované zrkadielko alebo na motúziku pripevnený tvar, či postavička, ktorú treba zasunúť na správne miesto.

Tu sa už dieťa intenzívnejšie hrá s jednotlivými detailmi – ako s knihou v celku. Ponúkať možno aj leporelá, ktoré obsahujú podobné pútavé prvky, napr. vysúvacie či vkladacie časti alebo otáčavé koliesko, kde točením treba nájsť správny obrázok patriaci na danú stranu.


Približne vo veku dvoch rokov dieťa začína klásť otázky typu „prečo?“. Pre rodičov je to výzva. Ešte skôr než sa tak stane však môžu začať s overovaním nadobudnutých vedomostí u dieťaťa.

P. Mitašíková radí, ako na to: „Zoberte obľúbenú knižku, ktorú s dieťaťom opakovane čítate a ukazujte mu dva obrázky naraz, pýtajúc sa: „Kde je kohút? Ktorá je mačka? Ktoré zvieratko je slon?“ a dieťa ukáže na žiadaný obrázok.

Ak nechce byť dieťa týmto spôsobom skúšané a nevníma to ako zábavnú hru, treba to hneď prerušiť a vrátiť sa k čítaniu. Dieťa si spoľahlivo informácie ukladá aj bez toho, aby sme sa o tom museli takýmto spôsobom presviedčať.

Pri čítaní je dôležitá veľká trpezlivosť a zásada systematického „ukladania“ nových pojmov a súvislostí. Je len otázkou času – u každého dieťaťa veľmi individuálneho, kedy „vložené“ pojmy začne aktívne používať. Rodič sa musí uspokojiť s tým, že čas, kedy začne dieťa v aktívnej reči používať naučené, môže trvať jeden až dva roky!

Čítanie pre dieťa je však dôležité pre neskoršie aktívne používanie jazyka a jeho pojmovú bohatosť. Takmer súbežne môžeme začať dieťaťu čítať krátke literárne texty, napr. krátke veršíky alebo veľmi jednoduché rozprávky.

Platí zásada – jednoduchá básnička alebo časť príbehu má byť vytlačená na jednej osobitnej strane a ilustrovaná súvisiacim obrázkom. Dieťaťu ukazujeme iba danú jednotlivú stranu – prečítame text a hneď prechádzame na novú stranu. Pomáhame tak dieťaťu udržať pozornosť a záujem o čítanie.“

Kúp mi knihu!

Ponuka detských knižiek je v našich kníhkupectvách bohatá, stačí si len vybrať. Je výborné, ak sa prezeranie kníh, ich požičiavanie v knižnici stane pre rodinu akýmsi rituálom. O to viac, ak dieťa uvidí, že ocino či mamina si sami vyberajú knihy pre seba (a aj ich doma čítajú).

Ako hovorí Petra Mitašíková: „Rodič je najprirodzenejším učiteľom pre svoje dieťa, ktorého v prvých rokoch života nemôže v takej kvalite zastúpiť nikto iný. Žiadny cudzí vychovávateľ, a už vôbec nie televízia, nie je pre dieťa takým zdrojom, ako je rodič, ktorý učí svoje dieťa.”

 

Aké sú pozitíva čítania pre dieťa?

  • rozvíja slovnú zásobu – pojmy, ktoré dieťa nadobudne pri „prvom“ čítaní, sa postupne spájajú do širších súvislostí a ich potvrdzovanie v životnej realite pomáha pri ich zapamätávaní.
  • rozvíja sociálne vzťahy – dieťa je pri čítaní pri rodičovi blízko, rodič mu priamo venuje svoj čas a cielene ho rozvíja. Pôsobí to na oboch upokojujúco, čo sa odráža aj na vytváraní celkovej dobrej atmosféry v rodine.
  • sprostredkúva informácie o okolitom svete – dieťa je „hladné“ po nových informáciách a tento hlad najlepšie zasýtia osoby pre neho najbližšie – rodičia. Tí majú (resp. by mali mať) najvyšší záujem a zodpovednosť pri podpore vývinu svojho dieťaťa.
  • prispieva k rozvoju sústredenia – pri čítaní dieťa celou svojou bytosťou vníma zaujímavé obrazy spojené s hovoreným slovom prostredníctvom dôverne známeho hlasu rodiča. Celým telom vyjadruje vzrušenie nad novými, zaujímavými obrazmi alebo starými, známymi knihami. Postupne dieťa pripravíme na čítanie obrázkov dlhšími, dvojslovnými vetami. Hovoríme mu, čo sa na obrázku deje alebo popisujeme vlastnosti zobrazených vecí – medvedík spí, kohút kikiríka, chlapec sa smeje, auto trúbi, sivý slon, zelená tráva...
  • čítaním sa dieťaťu dostáva veľa hodnotných podnetov v „koncentrovanej podobe“. Sú to podnety zrozumiteľné, stále, opakovane podávané, dostatočne veľké a čitateľné. Oproti mihotavým, povrchným televíznym obrázkom, ktoré sa náhle zjavia a rýchlo stratia, je možné obrazy v knihe predkladať opakovane a pozorovať tak rôzne detaily.
  • pre dieťa i pre rodiča je čítanie v ranom detstve aktívnym oddychom.

Pravidlá čítania malým deťom

1. Pred samotným čítaním vytvorte primeranú atmosféru – dieťa upokojte, urobte si spolu pohodlie...
2. Dovoľte dieťaťu, aby samo vybralo, ktorú knihu chce s vami čítať. Deti majú svoje „top“ knihy, ku ktorým sa dokážu týždne až mesiace vracať.
3. Pri čítaní novej knihy si ju spolu prelistujte, všímajte si ilustrácie, dávajte dieťaťu otázky súvisiace s knihou.
4. Pri samotnom čítaní postupujte pomaly, čítajte nahlas, zrozumiteľne, reč však nekomoľte, váš synček či dcérka by si tak mohli osvojovať nesprávnu výslovnosť.
5. Pozorujte, či sa dieťa príliš neunavuje. Uprostred čítania robte krátke a prekvapivé prestávky, napr. „Hádaj, ako to bude pokračovať ďalej?“, alebo overte, či bolo dieťa doposiaľ pozorné, napr. „Zapamätal si si, koľko cukríkov dievčatko dostalo od svojej starej mamy?“
6. Ak dieťa nezaujme text, ale viac ho nadchýnajú obrázky, „čítajte“ podľa nich a text si ľubovoľne dotvárajte.
7. Snaha dieťaťa vybrať inú knihu môže znamenať jeho odlišný záujem, pri prílišnom vyberaní však môže signalizovať, že sa dieťa nudí alebo v danom momente nemá na čítanie náladu. V takomto prípade ho do čítania nenúťte, môže sa mu sprotiviť. 
8. Platí aj opak, ak dieťa počas dňa neposlúchalo, nehrozte, že sa mu večer „pomstíte“ a nebudete mu čítať.
9. Čítanie ukončite rozhovorom o prečítanom, prípadne sa cez danú tému môžete priblížiť aj k inej téme, ktorú by ste so svojím potomkom radi prebrali.
10. Knihu uložte na miesto.

„Kniha je reálna, hmotná, má svoj tvar, veľkosť, povrch, vôňu. Stáva sa konkrétnym hodnotným majetkom dieťaťa, o ktorý sa s vážnosťou stará. Patrí do police v takej výške, aby bola bez problémov prístupná.

Domáca detská knižnica je širokou vizuálnou ponukou. Malý čitateľ si samostatne vyberá knihu, ktorá je pre neho momentálne najpríťažlivejšou. Nám dospelým to dovoľuje nasledovať a rozvíjať jeho záujmy,“ pripomína rodičom Petra Mitašíková zo združenia OpenPlay.

autor: PaedDr. Dagmar Baluchová
zdroj: http://mamaaja.sk/clanky/batola/po-me-si-cita

 

Päť dôvodov, prečo deťom čítať

Rozmýšľali ste už niekedy na tým, prečo deťom čítate?

Máte pocit, že sa nevie sústrediť ani na krátku rozprávku?
Chcete začať so svojím dieťaťom čítať knihu, ale neviete, kedy je vhodná doba?

 Ideálne je začať čítať dieťaťu od útleho veku. Najdôležitejšie je ponúknuť správnu knihu v správnom čase. Ak má dieťa okolo jedného roku, siahnite po knihách ako leporelo, po knižkách s väčšími obrázkami a jednoduchým príbehom. Ukazujte na obrázky, jednoduchými vetami opisujte, čo vidíte, povzbudzujte dieťa ku komunikácii.

Okolo dvoch rokov dieťa začína viac vnímať text a dokáže sa dlhšie sústrediť. Podľa jeho záujmov vyberte knižku s rozprávkami, na začiatok s kratšími. Ak máte pocit, že už príliš dlho čítate len o dinosauroch, či Popoluške, majte na pamäti, že s knižkami sa oboznamujú a tvoria si k nim vzťah vaše deti. Darmo sa im budete snažiť čítať rozprávku o autíčkach a váš syn sa nebude vedieť sústrediť, pretože jeho zaujímajú lietadlá. Vyberajte knihy podľa záujmu dieťaťa. Detská zvedavosť a fantázia sa bude môcť rozvíjať…

 Prečo dieťaťu čítať? Ponúkam vám 5 dôvodov, prečo deťom čítať:

1. Trávite spolu čas – prvý a najdôležitejší dôvod. Počas čítania venujete svojmu dieťaťu svoj čas, svoje vedomosti, svoju pozornosť a lásku. Je toho mnoho… dieťa cíti vašu blízkosť, počuje príbeh rozprávaný vami – osobou, ktorá je pre neho všetko. Verí vám, že čítate skutočný príbeh, verí, že dokážete obrátiť rozprávku na šťastný koniec. Uchovajte si spoločný čas na čítanie rozprávky, rozprávajte sa o prečítanom príbehu a spoznáte tak ešte lepšie detské myšlienky a sny. Dieťa sa vám zároveň zdôveruje, otvára svoje srdce pre vás, pretože vám verí.

 2. Predčítanie podporuje detskú fantáziu– dieťa sa prostredníctvom rozprávok stáva tým, kým chce byť. Odrazu je princeznou, predstavuje si svoje kráľovstvo či princa, vidí draka alebo letí na Mesiac.

Čítanie rozprávok a príbehov podporuje a prehlbuje detskú fantáziu. Neexistuje predpísaná vizualizácia hlavných postáv, ani zvierat či vecí… Dieťa si tvorí príbeh vo svojich myšlienkach na základe svojej predstavivosti. Ak dieťaťu pustíte rozprávku, prijíma nakreslené a vizuálne zadefinované postavy a objekty. Nedávate tak dieťaťu príležitosť na pustenie svojich predstáv a fantázie.

 3. Zlepšuje sa slovná zásoba a gramatika, dieťa si rozširuje vedomosti – rozvíja sa verbálna schopnosť dieťaťa. Ak nahlas predčítate, čítate aj slová, ktoré sú pre vašu ratolesť nové, či nepozná ich presný význam. Má však vás a priestor, aby si pýtalo vysvetlenie slov, ktorým nerozumie. Dieťa si rozširuje slovnú zásobu ľahkým prirodzeným spôsobom. Vďaka tomu sa bude vedieť lepšie vyjadrovať, čo mu dodá viac sebadôvery a sebavedomia.

Ak je dieťa staršie a vie čítať, a čítate si spolu, pomáhate mu zlepšovať sa v gramatike. Ľudský mozog si vďaka svojej schopnosti pamätať videné a počuté ľahko zapamätá nové a nové informácie akou je i gramatika.

4. Dieťa prijíma, spracováva a pamätá si informácie– čítanie je založené na zrakovom vnímaní a rozlišovaní. V jednoduchosti povedané, je to prekladanie symbolov a znakov do ich významov.

Prostredníctvom počúvania a vnímania vás rodičov, si dieťa začne uvedomovať, že to, čo rodič číta, je napísané v knižke. Postupne začne spájať písmenká, slová, text. Neskôr pochopí, akým smerom sa text číta, začne si uvedomovať obrázky, začiatok a koniec rozprávok. Tieto schopnosti mu uľahčia najmä prvú triedu v škole. Vďaka pozitívnemu postoju k čítaniu sa bude dieťa v školskom veku rado učiť aj bez toho, aby si uvedomovalo, že sa učí.

 5. Dieťa sa prostredníctvom predčítania kníh učí koncentrácii. Dieťa pokojne prijíma informácie a spracováva ich. Toto využije počas celej školskej dochádzky. Nebude mať problém s prijímaním nových vedomostí, ktoré im hovorí pani učiteľka. Počúvať a vnímať bude mať dieťa vďaka čítaniu v predškolskom a mladšom veku zvládnuté.

 Pomôžte deťom objaviť čaro rozprávok a príbehov. Každá knižka má svoj vlastný príbeh, svoje vlastné posolstvo a radosť, ktorú objavíte, ak sa rozhodnete, že budete so svojimi deťmi čítať. Okrem svojej pozornosti, prítomnosti a lásky, dávate dieťaťu aj vzor, že čítať je krásne a obohacujúce.

autor: PaedDr. Katarína Winterová
zdroj: http://zastolom.sk/pat-dovodov-preco-detom-citat/
 

Sila rozprávky – prečo dieťa potrebuje rozprávkový svet ?

Rozprávka v ponímaní nás dospelých je príbeh s dobrým koncom, ktorý si ešte aj v starobe radi vypočujeme a hoci vieme, že realita je niekde úplne inde, predsa občas s nostalgiou vzdychneme, keby sa to tak dalo vrátiť.

Prečo dieťa potrebuje rozprávku

S deťmi je to však trošku inak. Do 5 rokov svojho života bezvýhradne veria, že všetko povedané, napísané, nakreslené je neodškriepiteľná pravda. V 5 až 7 roku, začínajú pochybovať a pomaly si uvedomovať rozdiel medzi fantáziou a realitou, ale k presvedčeniu, že rozprávka je ilúzia to má ešte veľmi ďaleko.  Dieťa miluje rozprávkový svet, stotožňuje sa s kladnými hrdinami, seba vníma ako princa, ktorý neohrozene s vytaseným mečom bráni česť, spravodlivosť a lásku – teda tie najdôležitejšie hodnoty.

 

Miluje svet hemžiaci fantastickými bytosťami, neskutočnými udalosťami, svet, kde veci majú schopnosť rozprávať, kde sa vo svojich predstavách sám stáva súčasťou príbehu, kde dobro zvádza neustály boj s temnými silami a hlavne istotu, že  spravodlivosť, dobro a pravda je fenomén, ktorý sa vždy vyplatí brániť a nespravodlivosť a zlo sú potrestané.

Rozprávka ako výchovný prostriedok

A tu sa dostávame k významu rozprávkových príbehov. Rozprávka by mala byť čosi ako rituál na konci dňa – vstupná brána z nie vždy šťastnej reality do snenia, očistou duše aj mysle pred spánkom, ale aj nenásilným a hladkým výchovným prostriedkom na akúkoľvek situáciu, podnet, otázku, či negatívny prejav vašeho dieťatka. Ak sme dostatočne vynaliezaví, dokážeme naše deti rozprávkovými príbehmi formovať, občas odstraňovať nežiaduce prejavy v správaní, vysvetľovať javy, súvislosti v spoločnosti, ktorej nerozumejú, vštepovať im hodnoty, ktoré sami považujem za prioritné, hoci nie vždy ich dodržiavame. V najútlejšom ale aj neskoršom veku rozprávka pomáha budovať slovnú zásobu, cibriť výslovnosť a porozumenie prečítanému textu.

 

Doprajte dieťaťu rozprávku prežívať. Rozprávka formuje charakter dieťaťa a tento základ mu vydrží veľmi dlho. Niekedy až po dospelosť.

 

Rozprávky nemusíte rozprávať len  pred spaním, ale vždy, keď potrebujeme dieťaťu niečo názorne vysvetliť, zakázať, odmeniť ho, alebo len potešiť tým, že strávime chvíľku v jeho prítomnosti, že sa venujeme len výhradne jemu. Nikdy sa, prosím vás, nesnažte dieťa v predškolskom veku presviedčať o nereálnosti rozprávkového sveta. Beriete mu tým jeho životnú istotu. Dieťa nevníma rozprávku rozumom, nezamýšľa sa nad reálnosťou príbehu. Vníma ju svojou dušičkou. Vie, že draka a všetko zlé príde niekto dobrý potrestať a tieto predstavy pretransformuje do svojho reálneho života. Ak mu túto ilúziu zničíte, veľmi ho zneistíte a táto neistota v morálku a hodnoty sa neskôr môže prejaviť veľmi negatívne.

 

Ako to funguje v praxi

S deťmi od 3 do 7 rokov pracujem viac ako 40 rokov. Pred popoludňajším odpočinkom sa ich občas pýtam či chcú rozprávku čítanú, rozprávanú alebo vypočutú z CD. Je to vlastne otázka, ktorou pletiem na seba bič, lebo s nemennou pravidelnosťou bezkonkurenčne vyhráva rozprávka vyrozprávaná, (kontakt s rozprávajúcim a počúvajúcim je vtedy najintenzívnejší). Rozprávka priamo na mieste vymyslená, rozprávka, v ktorej si účinkujúcich určia  deti samé.

Chcete príklad? Predstavte si chlapca, ktorý doma okrem sladkostí nechce jesť inú stravu. V škôlke s ním problém nie je, doma však chlapec cvičí s rodinou ako skúsený krotiteľ v manéži. Typický príklad nezvládnutej výchovy. A tak, keď si deti do rozprávky určia postavy, draka, princeznú a zajka, ja si tam v tichosti primontujem aj tie sladkosti. Nerobím si ilúzie, že jedna rozprávka všetko napraví, ale správnou kombináciou slova, príkladu a rozumných dôvodov, by rodičia určite neboli tam, kde ich vlastný synáčik zatlačil.

autor: Elenka Hipmanová
zdroj: http://www.sikovnamamina.sk/preco-citat-detom-rozpravky/

 

 

Prečo by sa čítanie deťom na dobrú noc nemalo stať prežitkom

 

Čítanie malým deťom v predškolskom veku uľahčuje rozprávanie. Vedci dokázali, že čítanie kníh deťom ovplyvňuje a stimuluje ich mozog v oblastiach, ktoré sa podieľajú na kontrole chápavosti a fantázie.

 

Medzi deťmi, ktorým rodičia čítajú, a deťmi, ktorým predčítanie chýba, preto existujú rozdiely. Rodičia veľmi často začínajú čítať deťom ešte v období, kedy sú veľmi malé, v nádeji, že im to uľahčí rozprávanie a že zároveň získajú záľubu v čítaní. To teraz potvrdili aj vedci.

Štúdia lekárskeho centra pri detskej nemocnici v Cincinnati v Spojených štátoch pod vedením Johna Huttona s pomocou magnetickej rezonancie preukázala, že čítanie deťom vo fáze ich vývoja, ktoré predchádza materskej škôlke, má zjavne významný dopad na to, ako mozog dieťaťa spracúva príbehy a aký postoj zaujíma k čítaniu.

J. Hutton a jeho tým skúmali 19 detí vo veku od troch do piatich rokov. Na základe dotazníkov následne vedci zisťovali, ako je každé dieťa doma „stimulované čítaním“. Deti boli následne vyšetrené pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, ktorá merala aktivitu ich mozgu, zatiaľ čo slúchadlami počúvali čítanie príbehov, ktoré prislúchali ich veku.

Ukázalo sa, že tie deti, ktoré boli zvyknuté doma počúvať príbehy, ktoré im čítali rodičia, aktivovali omnoho výraznejšie špecifickú oblasť mozgu, v ktorej sa rozvíja sémantika, teda v oblasti, ktorá je zásadná pre hovorenú reč a čítanie. Významne aktívne oblasti mozgu boli aj tie, kde vznikajú mentálne obrazy, ktoré dieťaťu pomáhajú vidieť príbeh „ako živý“.

 

„Rozvíjanie tejto schopnosti je ešte významnejšie v dobe, kedy deti prechádzajú z pozerania obrázkových knižiek ku knihám, v ktorých je iba text a v ktorých si musia samy predstavovať to, čo je tam napísané,“ zdôraznil J. Hutton, ktorého cituje taliansky denník Corriere della Sera.

Organizácie, akou je napríklad American Academy of Pediatrics, a skupiny milovníkov čítania už dávno povzbudzujú rodičov, aby čítali svojim deťom už od narodenia, pretože tým napomáhajú u detí vytvárať v mozgu spoje, ktoré podporujú rozvoj rozprávania.

„Priali by sme si, aby naša štúdia podnietila ďalšie výskumy týkajúce sa čítania kníh deťom a rozvoju mozgu, aby bolo možné na tomto základe včas zasahovať a identifikovať deti, u ktorých hrozia problémy s rečou, a to čo možno najskôr, a zvyšovať u nich šancu na nadviazanie pekného vzťahu so zázračným svetom kníh,“ dodáva J. Hutton.

autor: ČTK
zdroj: https://www.etrend.sk/relax/preco-by-sa-citanie-detom-na-dobru-noc-nemalo-stat-prezitkom.html