Sila rozprávky – prečo dieťa potrebuje rozprávkový svet ?

 
 
 
Úvod > Blog > Sila rozprávky – prečo dieťa potrebuje rozprávkový svet ?
 

Sila rozprávky – prečo dieťa potrebuje rozprávkový svet ?

Rozprávka v ponímaní nás dospelých je príbeh s dobrým koncom, ktorý si ešte aj v starobe radi vypočujeme a hoci vieme, že realita je niekde úplne inde, predsa občas s nostalgiou vzdychneme, keby sa to tak dalo vrátiť.

Prečo dieťa potrebuje rozprávku

S deťmi je to však trošku inak. Do 5 rokov svojho života bezvýhradne veria, že všetko povedané, napísané, nakreslené je neodškriepiteľná pravda. V 5 až 7 roku, začínajú pochybovať a pomaly si uvedomovať rozdiel medzi fantáziou a realitou, ale k presvedčeniu, že rozprávka je ilúzia to má ešte veľmi ďaleko.  Dieťa miluje rozprávkový svet, stotožňuje sa s kladnými hrdinami, seba vníma ako princa, ktorý neohrozene s vytaseným mečom bráni česť, spravodlivosť a lásku – teda tie najdôležitejšie hodnoty.

 

Miluje svet hemžiaci fantastickými bytosťami, neskutočnými udalosťami, svet, kde veci majú schopnosť rozprávať, kde sa vo svojich predstavách sám stáva súčasťou príbehu, kde dobro zvádza neustály boj s temnými silami a hlavne istotu, že  spravodlivosť, dobro a pravda je fenomén, ktorý sa vždy vyplatí brániť a nespravodlivosť a zlo sú potrestané.

Rozprávka ako výchovný prostriedok

A tu sa dostávame k významu rozprávkových príbehov. Rozprávka by mala byť čosi ako rituál na konci dňa – vstupná brána z nie vždy šťastnej reality do snenia, očistou duše aj mysle pred spánkom, ale aj nenásilným a hladkým výchovným prostriedkom na akúkoľvek situáciu, podnet, otázku, či negatívny prejav vašeho dieťatka. Ak sme dostatočne vynaliezaví, dokážeme naše deti rozprávkovými príbehmi formovať, občas odstraňovať nežiaduce prejavy v správaní, vysvetľovať javy, súvislosti v spoločnosti, ktorej nerozumejú, vštepovať im hodnoty, ktoré sami považujem za prioritné, hoci nie vždy ich dodržiavame. V najútlejšom ale aj neskoršom veku rozprávka pomáha budovať slovnú zásobu, cibriť výslovnosť a porozumenie prečítanému textu.

 

Doprajte dieťaťu rozprávku prežívať. Rozprávka formuje charakter dieťaťa a tento základ mu vydrží veľmi dlho. Niekedy až po dospelosť.

 

Rozprávky nemusíte rozprávať len  pred spaním, ale vždy, keď potrebujeme dieťaťu niečo názorne vysvetliť, zakázať, odmeniť ho, alebo len potešiť tým, že strávime chvíľku v jeho prítomnosti, že sa venujeme len výhradne jemu. Nikdy sa, prosím vás, nesnažte dieťa v predškolskom veku presviedčať o nereálnosti rozprávkového sveta. Beriete mu tým jeho životnú istotu. Dieťa nevníma rozprávku rozumom, nezamýšľa sa nad reálnosťou príbehu. Vníma ju svojou dušičkou. Vie, že draka a všetko zlé príde niekto dobrý potrestať a tieto predstavy pretransformuje do svojho reálneho života. Ak mu túto ilúziu zničíte, veľmi ho zneistíte a táto neistota v morálku a hodnoty sa neskôr môže prejaviť veľmi negatívne.

 

Ako to funguje v praxi

S deťmi od 3 do 7 rokov pracujem viac ako 40 rokov. Pred popoludňajším odpočinkom sa ich občas pýtam či chcú rozprávku čítanú, rozprávanú alebo vypočutú z CD. Je to vlastne otázka, ktorou pletiem na seba bič, lebo s nemennou pravidelnosťou bezkonkurenčne vyhráva rozprávka vyrozprávaná, (kontakt s rozprávajúcim a počúvajúcim je vtedy najintenzívnejší). Rozprávka priamo na mieste vymyslená, rozprávka, v ktorej si účinkujúcich určia  deti samé.

Chcete príklad? Predstavte si chlapca, ktorý doma okrem sladkostí nechce jesť inú stravu. V škôlke s ním problém nie je, doma však chlapec cvičí s rodinou ako skúsený krotiteľ v manéži. Typický príklad nezvládnutej výchovy. A tak, keď si deti do rozprávky určia postavy, draka, princeznú a zajka, ja si tam v tichosti primontujem aj tie sladkosti. Nerobím si ilúzie, že jedna rozprávka všetko napraví, ale správnou kombináciou slova, príkladu a rozumných dôvodov, by rodičia určite neboli tam, kde ich vlastný synáčik zatlačil.

autor: Elenka Hipmanová
zdroj: http://www.sikovnamamina.sk/preco-citat-detom-rozpravky/