DôLEŽITÉ a ZAUJÍMAVÉ informácie o puzzle Larsen: Každé puzzle značky Larsen obsahuje pevnú podložku pod puzzle spolu s okrajmi do ktorej sa dieliky puzzle vkladajú a tak deťom uľahčujú skladanie jednotlivých dielikov a umožňujú výbornú manipuláciu s celým puzzle, možnosť poľahky kedykoľvek a kdekoľvek celé puzzle premiestniť a položiť. Okraje podložky puzzle stabilizujú poskladané puzzle a zabraňujú pohybu dielikov puzzle von mimo okraje pri skladaní puzzle. Obrázky sú nakreslené až na okraje podložky puzzle, aby deťom umožňovali ľahšie skladanie puzzle podľa aj okrajov obrázka, najmä na začiatku skladania, keď je skladanie zložitejšie. Jednotlivé dieliky puzzle majú v podložke vytvorené línie, ryhované čiary v tvare dielikov, podľa ktorých sa v prípade potreby možno riadiť vkladaním jednotlivých dielikov, pretože u veľkej väčšiny puzzle Larsen má každý dielik jedinečný tvar, iný tvar ako všetky ostatné dieliky. Veľkou pomôckou sú aj špeciálne tvary niektorých dielikov puzzle v tvare deťom dobre známych predmetov, alebo zierat, takže tieto dieliky môžu deti ľahšie nájsť medzi ostatnými dielikmi a následne deti môžu ľahšie nájsť polohu týchto dielikov so špeciálnym tvarom na skladanom puzzle podľa tvaru dieliku na podložke. Niektoré dieliky so špeciálnym tvarom je možné na väčšine puzzle vidieť na druhom obrázku v detaile produktu. Ďalšou vynikajúcou prednosťou puzzle Larsen je väčšia hrúbka dielikov = 2mm, až dvojnásobná oproti bežným puzzle (1mm), čo deťom uľahčuje manipuláciu s dielikmi a skladanie puzzle a aj zabraňuje zlomeniu dielikov puzzle. Dieliky sú ťažko zlomiteľné aj z dôvodu použitia veľmi kvalitného špeciálne tvrdeného kartónu na výrobu puzzle. Puzzle Larsen sú zdravotne nezávadné a sú vyrábané priamo v Nórsku, už od roku 1953, takže majú dlhú dradíciu. Pri uvedenej kvalite materiálu, prevedenia celého puzzle, remeselného spracovania jednotlivých dielikov, výborného výberu vzdelávacích a náučných obrázkov máp, zvierat, matematiky, angličtiny, nemčiny, astronnómie, prírody a ďalších náučno - vzdelávacích tém a aj ďalších rozprávkových motívoch je možné smelo povedať, že puzzle Larsen sú najlepšie, najkvalitnejšie a najkrajšie puzzle pre deti na svete. Preto je samozrejmé, že v krajinách, ktoré patria medzi lídrov vo vzdelávaní detí a dosahujú v školstve vynikajúce výsledky (škandinávske krajiny: Nórsko - kolíska puzzle Larsen, Fínsko – absolútna európska jednotka vo vzdelávaní detí, v top 5 krajín sveta v PISA testoch v čítaní aj vo vede, Švédsko, Dánsko a Nemecko) sú puzzle Larsen doporučované ako školské pomôcky priamo pri vyučovaní detí v škole. Na Slovensku sa môžeme tešiť, že tieto vynikajúce, kvalitné a krásne puzzle sú dostupné aj pre Vaše deti. Prajeme Vašim deťom a aj Vám veľa zábavy a ponaučenia s nádhernými puzzle Larsen, kde si môžete vybrať z viac ako tristo obrázkov z nasledovnými motívmi: domáce zvieratká, divoké zvieratá z džungle, lesa, tropického pralesa, tundry, zasneženého a ľadového severu, morský svet z hlbín mora, príroda, rozprávky, dopravné prostriedky, autá, lode, lietadlá, stavebné stroje, zemepis, zemepisné mapy, vlajky krajín, znaky a erby štátov, astronómia, matematika, čísla, počítanie, malá násobilka, angličtina, anglické slovíčka, nemčina, nemecké slovíčka, história, historický vývoj človeka a zvierat, dinosaury, dejepis, starovek, Mikuláš, Vianoce, Santa Claus a ďalšie náučné a obrázkové motívy pre Vaše deti už od dvoch rokov veku. Puzzle máme prehľadne rozdelené podľa veku detí, podľa počtu dielikov, podľa veľkosti puzzle a podľa motívu zobrazeného na obrázku puzzle.

Náučné obrázkové puzzle pre deti s detailne, precízne a realisticky namaľovanými zvieratami žijúcimi v Nórsku kombinované na obrázku spolu s fyzickou mapou Nórska: čajka sivá – pobrežný vták, so snehobielym perím na hlave, krku a bruchu, sivými krídlami s šiernobielymi špičkami, úzkym svetlo žltým zobákom a olivovo zelenými až žltými nohami, žije pri morskom pobreží, pri brehoch riek, bažín a jazier, živí sa malými rybami, mäkkýšmi, slimákmi, hmyzom, článkonožcami, vodnými riasami a rôznymi časťami suchozemských rastlín, mrož ľadový ( v latinskom preklade morský kôň chodiaci po zuboch ) - obrovský morský plutvonožec s gaštanovo hnedou ( s ružovým nádychom ) hrubou kožou s silnou podkožnou vrstvou tuku chrániacou pred mrazom a dlhými ( samec má oveľa dlhšie, až jeden meter dlhé, samica polmetrové) smotanovo bielymi klami, ktoré používajú na rovíjanie ľadu, pri vyliezaní z vody, pri pohybe na súši a pomocou nich odtŕhajú kôrovce a mäkkýše z morského dna, žije v skupinách v počte nieklko desiatok jedincov, veľmi dobre pláva a výborne sa potápa až do hĺbky dvesto metrov, živí sa živočíchmi pri morskom dne, červami, lastúrnikmi, slimákmi, garnátmi a malými rybami, lastovička domová ( obyčajná ) - malý sťahovaný spevavý vták, stavia si hniezda aj na ľudských obydliach a domoch, má charakteristický chvost vykrojený do vidličky, dlhé špicaté krídla, atramentovo modré perie na chrbte a krídlach, na tvári a krku hrdzavo hnedé ( mláďatá mätovo zelené ) a snehovo biele bruško, živí sa lietajúcim hmyzom, ktorý chytajú v lete, alebo zvierajú z vodnej hladiny, za letu aj pijú vodu, sula biela – morský vták, s bielym perím na tele a svetlo žltou hlavou, so silným krkom, lebkou so vzduchovými dutinami a nosovými dutinami skrytými pod kostenými prepážkami, prispôsobenou na silné nárazy do vody pretože sa pri love púšťa strmhlav pod vodu z výšky tridsať metrov nad hladinou rýchlosťou až deväťdesiat kilometrov za hodinu, dopad suly do vody spôsobí nárazovú vlnu, schopnú omráčiť ryby v okolí, sule stačí svoju korist prehltnúť skôr, než sa dostane späť nad vodnú hladinu, preto sa z vody vracia vždy s prázdnym zobákom, je veľmi spoločenský, sociálny vták, žije v kolóniách na skalách a malých ostrovčekoch v tisícoch, vie výborne a veľmi dlho lietať, ale problémy mu robí vzlet a pristávanie, preto pri hniezdení na pobrežných ostrovoch si vyberä miesta, odkiaľ sa môže vrhnúť dolu zo skaly a nabrať rýchlosť plachtením, z vodnej hladiny vzlieta ťažko s údermi krídel o vodnú hladinu, z rovného povrchu zeme vzlietnuť nedokáže, dolámal by si krídla, živí sa najmä malými rybami, makrelami, sleďmi, treskami a kalmármi, kosatka dravá ( v angličtine veľryba zabijak ) - najväčší deflínovitý cicavec, najrozšírenejší dravec na zemi ( žije vo všetkých svetových oceánoch ), so zavalitým čiernobielym telom dlhým až deväť metrov, s čiernym chrbtom, smotanovo bielou hruďou, bruchom a bokmi a bielou škvrnou nad a medzi očami a veľkou chrbtovou plutvou až jeden a trištvrte metra, vie výborne plávať rýchlosťou až päťdesiatpäť kilometrov za hodinu, živí sa rybami, korytnačkami, vtákmi, tuleňmi, žralkmi a veľrybami, pre človeka nie je nebezpečná, orol morský ( orliak morský ) – veľký jastrabovitý dravý vták, najväčší európsky orol, s rozpätím krídel dva až takmer dva a pol metra, s čokoládovo hnedám perím po celom tele, s bledými škvrnami na hlave, krku a chvoste a veľkým zlatožtým zahnutým zobákom, živí sa rybami, šťukami, okúňmi, kaprami, ploticami, pleskáčmi,, vodnými vtákmi, lyskami, kačicami, čajkami, potápkami, vorvaň tuponosý ( macrocephalus, orthodon, cachalot, kašalot ) - najväčšia ozubená veľryba a najväčše zviera so zubami v histórii, výnimočný svojou obrovskou hlavou, ktorá tvorí až tretinu veľkosti sivého tela, má dýchací otvor tvaru blízko vrcholu hlavy, vypúšta ním smerom dopredu prúdy vody so vzduchom, zretelne počuteľné na kilometre ďaleko, má najväžší mozog na svete vážiaci sedem kilogramov, má hrboľatú kožu na chrbte podobnú sušenej slivke, na hlave a chrbte hrubú až tridsaťšesť centimetrov, má dvadsať osem zubov vážiacich jeden kilogram, ich účel nie je známy, je najhlbšie potápajúci sa cicavec, bol nájdený v hĺbke dvetisícdvesto metrov zamotaný do telegrafických káblov, živí sa chobotnicami, kalmármi a živočíchmi žijúcimi pri morskom dne, veľryba južná, čierna – pravá veľryba bez chrbtovej plutvy, má charakteristické mozoľovité výrastky na hlave, jedinečné pre každú veľrybu ( ako odtlačky prstov u ľudí ), takže je možné podľa nich rozlišovať jednotlivé veľryby, sú aktívne a zvedavé na ľudské plavidlá, často sú pozorované v kontakte s inými veľrybami a delfínmi, majú veľmi silný vzťah k miestu narodenia, dĺžka ich života nie je známa, ale zdá sa, že sa dožívajú cez sto rokov, vráskavec dlhoplutvý ( keporkak ) - kosticová veľryba, s atramentovo modrým až čiernym telom s bledými škvrnami na bruchu, je známy svojimi zvukmi pripomínajúcimi spev, má veľa techník lovu rýb, najvynálezavejšia je známa ako bublinová sieť, skupina keporkakov podpláva húf rýb a z hĺbky začne vypúšťať bubliny , pohybuje sa v špirále ku hladine, priemer kruhu sa neustéle zmenšuje, nakoniec všetci keporkakovia vplávajú do húfu rýb zahnaného k hladine a natlačeného na malom priestore, otvoria tlamy a prehĺtajú čo najviac rýb naraz, živí sa najmä krilom ( malé morské kôrovce ) a malými rybami plávajúcimi v húfoch, sleďmi, lososmi, koruškami, makrelami, treskami, lastúrničiar strakatý ( bahniakovitý vták, stričník veľký ) - s čiernym perím na hlave, chrbte a krídlach a smotanovo bielym na bruchu, s výrazným žiarivým ohnivo oranžovým dlhým zobákom, žije na morskom pobreží a na prímorských lúkach, živí sa dážďovkami, larvami hmyzu, lastúrnikmi, ulitníkmi, mnohoštetinavcami, slávkami, mušľami, slimákmi, mäkkýšmi, ostnatokožcami, rybami a krabmi, potáplica veľká ( ľadová ) - vodný vták, so silným zobákom, s čiernou hlavou s hrboľom, čiernobielou pásikavou obrubou, obojkom okolo čierneho krku, hrboľom na čele a čiernobielym škvrnitým perím na chrbte a krídlach, výborne pláva a vynikajúco sa potápa, vydrží pod vodou tri minúty, vie sa ponoriť do hĺbky až šesťdesiat metrov, na súši je veľmi nemotorná, zo zeme nevie vzlietnuť, počas migrácie dokáže letieť rýchlosťou až stodvadsať kilometrov za hodinu, živí sa rybami, v sladkých vodách jazier šťukami, ostriežmi, pstruhmi, mesačníkmi, v slaných pobrežných vodách mora sleďmi, morskými pstruhmi, platesami a skalnými rybami ( ukrývajúcimi sa v skalách na pobreží ), tuleň krúžkavý – morský cicavec, s čokoládovo tmavohnedou hlavou, bledohnedým hladkým malým telom pokrytým svetlými žltohnedými krúžkovými škvrnami, živí sa treskami, sledmi, ostriežmi a kôrovcami, rosomák severský – najväčšia lasicovitá šelma, podobný viac medveďovi ako lasici, či príbuznej kune, s tmavohnedým kožuchom a bledohnedou hlavou, veľmi silné zviera, schopné uloviť oveľa väčšiu korisť, ako je on sám, aj vďaka silným čeľustiam, ostrým pazúrom, svalnatému telu a silnému kožuchu, žije samotársky v riedko zaľudnených oblastiach, živí sa dikobrazmi, veveričkami, bobrami, svišťami, králikmi, hrabošmi, myšami, piskormi, lumíkmi, sobmi, srncami, jeleňmi, losmi občas kunami a norkami, sob arktický – severský jeleňovitý prežúvavec, má gaštanovo hnedú až sivohnedú srsť ( v lete tmavšiu, zime bledšiu ), mohutné veľké a široké parohy ( samec aj samica ), má na nohách široké paznechty, takže sa nezaborí do blata ani do snehu, jeho stopy mají takmer kruhový tvar, má schopnosť vidieť slnečné žiarenie v ultrafialovej časti spektra ( pre človeka a ostatné cicavce neviditeľné ), čo mu umožňuje odhaliť predátorov, vlky a potravu, lišajníky, živí sa rastlinami a lišakníkmi, dokéže si ich vyhrabať aj v zime spod snehu svojimi parohmi, alebo prednými nohami, niekedy lumíky a malé morské vtáky, s obľubou oblizuje soľ, srnec lesný, srna lesná ( hôrny, obyčajný, hôrna, obyčajná ), s hnedou až hrdzavo červenou srsťou a malými parôžkami na hlave ( len samec ), žije najmä v lesoch, živí sa rastlinnou potravou, bylinami a lesnými plodmi, los mokraďový - mohutný jeleňovitý kopytník, s širokými lopatovitými parohmi, výrazným veľkým nosom, huňatou orechovo hnedou srsťou a smotanovo nedými dlhými silnými nohami, prispôsobenými na brodenie vo vode, močiaroch, blate a hlbokom snehu, žije vo vlhkom prostredí s bohatým porastom v okolí vody, v zime dáva prednosť suchším stanovištiam, živí sa listami brezy, vŕby a jarabiny, vodnými a bažinatými rastlinami, medveď hnedý - obrovský chlpatý všežravý cicavec, s mohutným telom pokrytým husto huňatým čokoládovo hnedým kožuchom, silnými labami zakončenými zahnutými pazúrmi, okrúhlymi ušami a veľkým čiernym ňufákom, je všežravec, živí sa širokou paletou najmä rastlinnej potravy ( tvorí až deväťdesiat percentný podiel potravy ), lesnými plodmi, hľuzami, korienkami, hubami a živočíšnej potravy, rybami, hmyzom, malými až stredne veľkými cicavcami, výr skalný – najväčšia európska sova, prezývaná aj kráľ noci, dosahuje výšku trištvrte metra a rozpätie krídel jeden a trištvrte metra, žije najmä v blízkosti skál, v kamenistých svahoch a stenách, v skalných výklankoch a dutinách, zrúcaninách, opustených kameňolomoch, niekedy v lesoch v dutinách stromov, živí sa zajacmi, králikmi, syslami, škrečkami, hrabošmi, potkanmi, ryšavkami, hryzcami a inými hlodavcami, dokáže uloviť aj líšku, z vtákov holubmi, kačicami, jarabicami, bažantmi, krkavcovitými ( vrana, havran ), dravými vtákmi ( kaňa ) a inými druhmi sov ( myšiarka ), niekedy obojživelníkmi, plazmi, rybami a väčším hmyzom, vlk sivý - psovitá šelma s hnedým kožuchom na chrbte, bledohnedým na bokoch a smotanovo bielym na bruchu, loviaci a žijúci v hierarchických svorkách, živí sa jeleňmi, srncami, divými sviňami, králikmi, zajacmi, svišťami, bobrami, menšími hlodavcami, rybami a rozličnými plazmi, tetrov hlucháň ( hlucháň lesný, hôrny ) - najväčší bažantovitý vták, s tmavým telom, tmavomodrým krkom a výrazným okrúhlym vejárovitým chvostom, živí sa ihličím, púčikmi stromov, lesnými plodmi, bobuľami, výhonkami rastlín, listami a hmyzom, bobor vodný ( európsky, euroázijský ) - najväčší európsky hlodavec, so zavalitým telom s hustou a dlhou tmavohnedou srsťou, ploským chvostom na plávanie, a silnými prednými zubami na hryzenie dreva, je prispôsobený životu vo vode, buduje si z dreva a konárov sústavu hrádzí a kanálov, vydrží pod vodou až dvadsať minút, stavia si brloh vyhrabaný do brehu s vchodom pod hladinou vody, alebo na zahradenej hrádzi postaví z konárov a hliny veľkú kopu, bobrí hrad, živí sa lykom a vetvičkami vŕby, topoľa a ďalších mäkkých drevín ( jaseň, javor, brest ) a niektorými bylinami, pižmoň severský ( tur pižmový ) – mohutný prežúvavec, , s tmavou gaštanovo hnedou, veľmi dlhou kučeravou srsťou takmer až po zem, hlavou podobnou kravám a bizónom, či zubrom, malými očami a veľkými zahnutými rohmi, hrbom na chrbte, dlhým telom a krátkymi nohami, živí sa vetvičkami, púčikmi nízkých vŕb a iných drevín, vresovcovitými rastlinami, trávami, machmi a lišajníkmi, líška hrdzavá ( obyčajná ) - psovitá šelma s charakteristickým hrdzavým hustým a mäkkým kožuchom a veľkým dlhým huňatým chvostom, so smotanovo bielou hruďou a bruchom, je všežravá, živí sa hlodavcami ( lumíkmi, hrabošmi, veveričkami, pieskomilmi ), vtákmi ( spevavce, hrabavé a vodné ), králikmi, zajacmi, dikobrazmi, mývalmi, vačicami, dážďovkami, chrobákmi, húsenicami, slimákmi, žabami, jaštericami, rybami, dokáže ulúpiť aj sliepky, husi a kačice domáce, ovocím, čerešňami, slivkami, mirabelkami, malinami, čučoriedkami, v zime s obľubou pojedá šípky, rys ostrovid - najväčšia európska mačkovitá šelma, s typickými dlhými čiernymi štetinami na trojuholníkovitých ušiach, hrdzavo bledohnedým kožuchom pokrytým malými tmavohnedými škvrnami a čiernym koncom chvosta a snehovo bielym bruchom, živí sa srnčou a diviačou zverou, volavka popolavá - veľký brodivý vták, hniezdi v kolóniách, so sivým perím na celom tele, s ružovožltým dlhým zobákom, tmavými pruhmi na dlhom krku, čiernym perím na konci krídel, tmavými pierkami na hlave predĺženými do charakteristického chochola a dlhými nohami pre pohyb vo vode, živí sa rybami, obojživelníkmi, mäkkýšmi, hmyzom, ale aj hrabošmi na poliach, jazvec lesný ( hôrny, európsky, obyčajný ) - čiernobiely lasicovitý cicavec, s charakteristickou čiernobielou pruhovanou hlavou s piatimi pruhmi, bielym upostred, sivým telom a krátkymi nohami, buduje si hlboké a zložité nory, je veľmi čistotný, cez zimu veľa spí, ale neupadá do zimného spánku, je všežravec, živí sa hmyzom, dážďovkami, hrabšmi, vajíčkami, semenami, hubami a korienkami. Puzzle sa skladá z šesťdesiatdva dielikov.