DôLEŽITÉ a ZAUJÍMAVÉ informácie o puzzle Larsen: Každé puzzle značky Larsen obsahuje pevnú podložku pod puzzle spolu s okrajmi do ktorej sa dieliky puzzle vkladajú a tak deťom uľahčujú skladanie jednotlivých dielikov a umožňujú výbornú manipuláciu s celým puzzle, možnosť poľahky kedykoľvek a kdekoľvek celé puzzle premiestniť a položiť. Okraje podložky puzzle stabilizujú poskladané puzzle a zabraňujú pohybu dielikov puzzle von mimo okraje pri skladaní puzzle. Obrázky sú nakreslené až na okraje podložky puzzle, aby deťom umožňovali ľahšie skladanie puzzle podľa aj okrajov obrázka, najmä na začiatku skladania, keď je skladanie zložitejšie. Jednotlivé dieliky puzzle majú v podložke vytvorené línie, ryhované čiary v tvare dielikov, podľa ktorých sa v prípade potreby možno riadiť vkladaním jednotlivých dielikov, pretože u veľkej väčšiny puzzle Larsen má každý dielik jedinečný tvar, iný tvar ako všetky ostatné dieliky. Veľkou pomôckou sú aj špeciálne tvary niektorých dielikov puzzle v tvare deťom dobre známych predmetov, alebo zierat, takže tieto dieliky môžu deti ľahšie nájsť medzi ostatnými dielikmi a následne deti môžu ľahšie nájsť polohu týchto dielikov so špeciálnym tvarom na skladanom puzzle podľa tvaru dieliku na podložke. Niektoré dieliky so špeciálnym tvarom je možné na väčšine puzzle vidieť na druhom obrázku v detaile produktu. Ďalšou vynikajúcou prednosťou puzzle Larsen je väčšia hrúbka dielikov = 2mm, až dvojnásobná oproti bežným puzzle (1mm), čo deťom uľahčuje manipuláciu s dielikmi a skladanie puzzle a aj zabraňuje zlomeniu dielikov puzzle. Dieliky sú ťažko zlomiteľné aj z dôvodu použitia veľmi kvalitného špeciálne tvrdeného kartónu na výrobu puzzle. Puzzle Larsen sú zdravotne nezávadné a sú vyrábané priamo v Nórsku, už od roku 1953, takže majú dlhú dradíciu. Pri uvedenej kvalite materiálu, prevedenia celého puzzle, remeselného spracovania jednotlivých dielikov, výborného výberu vzdelávacích a náučných obrázkov máp, zvierat, matematiky, angličtiny, nemčiny, astronnómie, prírody a ďalších náučno - vzdelávacích tém a aj ďalších rozprávkových motívoch je možné smelo povedať, že puzzle Larsen sú najlepšie, najkvalitnejšie a najkrajšie puzzle pre deti na svete. Preto je samozrejmé, že v krajinách, ktoré patria medzi lídrov vo vzdelávaní detí a dosahujú v školstve vynikajúce výsledky (škandinávske krajiny: Nórsko - kolíska puzzle Larsen, Fínsko – absolútna európska jednotka vo vzdelávaní detí, v top 5 krajín sveta v PISA testoch v čítaní aj vo vede, Švédsko, Dánsko a Nemecko) sú puzzle Larsen doporučované ako školské pomôcky priamo pri vyučovaní detí v škole. Na Slovensku sa môžeme tešiť, že tieto vynikajúce, kvalitné a krásne puzzle sú dostupné aj pre Vaše deti. Prajeme Vašim deťom a aj Vám veľa zábavy a ponaučenia s nádhernými puzzle Larsen, kde si môžete vybrať z viac ako tristo obrázkov z nasledovnými motívmi: domáce zvieratká, divoké zvieratá z džungle, lesa, tropického pralesa, tundry, zasneženého a ľadového severu, morský svet z hlbín mora, príroda, rozprávky, dopravné prostriedky, autá, lode, lietadlá, stavebné stroje, zemepis, zemepisné mapy, vlajky krajín, znaky a erby štátov, astronómia, matematika, čísla, počítanie, malá násobilka, angličtina, anglické slovíčka, nemčina, nemecké slovíčka, história, historický vývoj človeka a zvierat, dinosaury, dejepis, starovek, Mikuláš, Vianoce, Santa Claus a ďalšie náučné a obrázkové motívy pre Vaše deti už od dvoch rokov veku. Puzzle máme prehľadne rozdelené podľa veku detí, podľa počtu dielikov, podľa veľkosti puzzle a podľa motívu zobrazeného na obrázku puzzle.

Náučné obrázkové puzzle pre deti s detailne, precízne a realisticky namaľovanými zvieratami žijúcimi na Slovensku kombinované na obrázku spolu s fyzickou mapou Slovenska: lastovička domová ( obyčajná ) - malý sťahovaný spevavý vták, stavia si hniezda aj na ľudských obydliach a domoch, má charakteristický chvost vykrojený do vidličky, dlhé špicaté krídla, atramentovo modré perie na chrbte a krídlach, na tvári a krku hrdzavo hnedé ( mláďatá mätovo zelené ) a snehovo biele bruško, živí sa lietajúcim hmyzom, ktorý chytajú v lete, alebo zvierajú z vodnej hladiny, za letu aj pijú vodu, zajac poľný - hojný druh zajaca, žije v otvorenej krajine, na poliach, lúkach, pri krajoch lesov, kde je dobre maskovaný vďaka svojej žltohnedej až sivohnedej srsti, ktorá farebne splýva s okolím, na svojom území má niekoľko pelechov pospájaných viacerými cestičkami, má vynikajúci sluch vďaka svojim veľkým a dlhým ušiam, má výborný čuch a hmať vďaka jemých chĺpkom okolo nosa, má aj veľmi široký pozorovací uhol, vynikajúco skáče vďaka svojim dlhým, štíhlym a silným nohám, vyskočí do výšky jeden meter a doskočí do vzdialenosti až šesť metrov, je bylinožravý, cez leto sa živí rôznymi bylinami, zvyškami plodín po zbere úrody, cez zimu ohryzáva vetvičky kríkov a nízkych stromov, na jar mladé púčiky, srnec lesný, srna lesná ( hôrny, obyčajný, hôrna, obyčajná ), s hnedou až hrdzavo červenou srsťou a malými parôžkami na hlave ( len samec ), žije najmä v lesoch, živí sa rastlinnou potravou, bylinami a lesnými plodmi, ďateľ strakatý prostredný, s červenou čiapočkou na hlave od zobáka až po temeno hlavy, čiernym perím na krídlach a chrbte s bielymi fľakmi a smotanovo bielym bruchom, žije najmä v listnatých lesoch s vysokým zastúpením starých dubov, menej v iných listnatých lesoch, hrabových, bukových, jelšových, javorových, brestových , v zmiešaných lesoch, veľkých sadoch a parkoch, na slovensku žije len na juhu, do dreva často neďobe, živí sa hmyzem, mravcami, plodmi, semenami a miazgou, na obrázku nie je zobrazený viac rozšírený ďateľ na slovensku - ďateľ veľký ( strakatý, strakopud, strachopud ), žije na celom území slovenska ( na rozdiel od ďatla stredného ) šplhavý stromový vták, má na nohách dva páry protichodných prstov so zahnutými pazúrmi, ktorými sa dobre pridržiava stromu, má pevnú lebku, silné krčné svaly a veľmi pevný, špicatý, dlhý zobák na rýchle a intenzívne ďobanie do dreva a dlhý jazyk so štetinou na konci na vyberanie potravy z dreva, má čiernobiele fľakaté perie s veľkou červenou škvrnou pri chvoste a samec má červený fľak aj za hlavou, je všežravý, živí sa hmyzom, mravcami, pavúkmi, stonožkami, motýľmi, nočnými morami, drevokaznými škodcami ( vrzúnikmi ) a ich larvami, semenami a plodmi, niekedy olizuje miazgu stromov, vajíčka iných vtákov aj ďatlov ( iných druhov ), v zime a na jar plodmi, bobuľami, orechmi a žaluďmi, které zaráža do štrbín medzi kôrou stromov a potom ich zobákom ľahšie rozbíja, v zime je častým návštevníkom krmítok, kde vyhľadáva najmä arašidy, slnečnicové semiačka a slaninu, líška hrdzavá ( obyčajná ) - psovitá šelma s charakteristickým hrdzavým hustým a mäkkým kožuchom a veľkým dlhým huňatým chvostom, so smotanovo bielou hruďou a bruchom, je všežravá, živí sa hlodavcami ( lumíkmi, hrabošmi, veveričkami, pieskomilmi ), vtákmi ( spevavce, hrabavé a vodné ), králikmi, zajacmi, dikobrazmi, mývalmi, vačicami, dážďovkami, chrobákmi, húsenicami, slimákmi, žabami, jaštericami, rybami, dokáže ulúpiť aj sliepky, husi a kačice domáce, ovocím, čerešňami, slivkami, mirabelkami, malinami, čučoriedkami, v zime s obľubou pojedá šípky, sokol sťahovavý – malý dravý vták, so sivým perím na chrbte a krídlach a smotanovo bielym na btruchu s pásikavými tmavými škvrnami, na korisť sa vrhá za latu z veľkej výšky, pri strmhlavom lete môže dosiahnuť rýchlosť až tristo kilometrov z hodinu, živí sa holubmi, hrdličkami, škorcami, drozdami, jarabicami, kačicami, čajkami, dážďovníkmi, lastovičkami, pinkami, havranmi, vranami, netopiermi, králikmi, syslami, veveričkami, bobor vodný ( európsky, euroázijský ) - najväčší európsky hlodavec, so zavalitým telom s hustou a dlhou tmavohnedou srsťou, ploským chvostom na plávanie, a silnými prednými zubami na hryzenie dreva, je prispôsobený životu vo vode, buduje si z dreva a konárov sústavu hrádzí a kanálov, vydrží pod vodou až dvadsať minút, stavia si brloh vyhrabaný do brehu s vchodom pod hladinou vody, alebo na zahradenej hrádzi postaví z konárov a hliny veľkú kopu, bobrí hrad, živí sa lykom a vetvičkami vŕby, topoľa a ďalších mäkkých drevín ( jaseň, javor, brest ) a niektorými bylinami, orol skalný - jastrabovitý dravý vták s veľkým, dvojmetrovým rozpätím krídel, s čokoládovo hnedým perím, silným žltočiernym zahnutým zobákom, veľkými silnými pazúrmi na nohách a dlhým chvostom, má vynikajúci zrak, pri hľadaní potravy sa vznáša vo výškach a prehľadáva územie pod sebou, dokáže letieť rýchosťou stodvadsať kilometrov za hodinu, pri lete strmhlav dole až neuveriteľných tristo kilometrov za hodinu, živí sa svišťami, zajacmi, myšami, lasicami, liškami, kamzíkmi, srncami, malými jeleňmi, občas aj malými a stredne veľkými vtákmi, medveď hnedý - obrovský chlpatý všežravý cicavec, s mohutným telom pokrytým husto huňatým čokoládovo hnedým kožuchom, silnými labami zakončenými zahnutými pazúrmi, okrúhlymi ušami a veľkým čiernym ňufákom, je všežravec, živí sa širokou paletou najmä rastlinnej potravy ( tvorí až deväťdesiat percentný podiel potravy ), lesnými plodmi, hľuzami, korienkami, hubami a živočíšnej potravy, rybami, hmyzom, malými až stredne veľkými cicavcami, výr skalný – najväčšia európska sova, prezývaná aj kráľ noci, dosahuje výšku trištvrte metra a rozpätie krídel jeden a trištvrte metra, žije najmä v blízkosti skál, v kamenistých svahoch a stenách, v skalných výklankoch a dutinách, zrúcaninách, opustených kameňolomoch, niekedy v lesoch v dutinách stromov, živí sa zajacmi, králikmi, syslami, škrečkami, hrabošmi, potkanmi, ryšavkami, hryzcami a inými hlodavcami, dokáže uloviť aj líšku, z vtákov holubmi, kačicami, jarabicami, bažantmi, krkavcovitými ( vrana, havran ), dravými vtákmi ( kaňa ) a inými druhmi sov ( myšiarka ), niekedy obojživelníkmi, plazmi, rybami a väčším hmyzom, diviak lesný ( sviňa divá ) - chlpatý tmavohnedý všežravec, s okrúhlym gombíkovitým rypákom, tmavými štetinatými ušami, krátkym chvostíkom, tmavohnedou strapatou srsťou po celom zavalitom tele s krátkymi nohami, živí sa trávou, hľuzami, korienkami, orechmi, lesnými plodmi, bukvicami, žaluďmi, bobuľami, hmyzom, malými plazmi, často navštevuje polia, zvlášt kukuričné, kde dokáže napáchať značné škody, jazvec lesný ( hôrny, európsky, obyčajný ) - čiernobiely lasicovitý cicavec, s charakteristickou čiernobielou pruhovanou hlavou s piatimi pruhmi, bielym upostred, sivým telom a krátkymi nohami, buduje si hlboké a zložité nory, je veľmi čistotný, cez zimu veľa spí, ale neupadá do zimného spánku, je všežravec, živí sa hmyzom, dážďovkami, hrabošmi, vajíčkami, semenami, hubami a korienkami, veverica stromová - malý hlodavec s charakteristickým žiarivo hrdzavým kožuchom, dlhými hrdzavými štetinkami na uškách, veľkými čiernymi očkami a smotanovo bielym bruškom a výrazným veľkým a dlhým huňatým chvostom, ktorý jej pomáha udržiavať rovnováhu pri obratnom šplhaní a skákaní po stromoch, a zakrýva sa s ním v pri spánku v chladnom období, žie vo všetkých druhoch lesov, v parkoch, alejach a záhradách, časť nájdenej potravy si ukrýva v skrýšach, ktoré využíva v obdobiach s nedostatkom potravy, najmä v zime, kamzík horský – divá horská koza, so svetlým čokoládovo hnedým telom, zahnutými rožkami a dlhými silnými nohami, žije v horských vrchovských oblastiach, vynikajúco skáče a veľmi dobre sa pohybuje v skalnatom teréne, živí sa divou trávou, nízkou vegetáciou, bôbovitými rastlinami, najmä alpskou ďatelinou, ktorú výrazne preferuje, v zime suchými bylinami, vetvičkami listnatých drevín, lišajníkmi a mladými výhonkami ihličnanov, vlk sivý - psovitá šelma s hnedým kožuchom na chrbte, bledohnedým na bokoch a smotanovo bielym na bruchu, loviaci a žijúci v hierarchických svorkách, živí sa jeleňmi, srncami, divými sviňami, králikmi, zajacmi, svišťami, bobrami, menšími hlodavcami, rybami a rozličnými plazmi, jastrab veľký ( lesný, obyčajný ) - dravý jastrabovitý vták, s tmavým gaštanovo hnedým perím na chrbte a na krídlach, a smehobielym na brucu, s tmavými pásikavými škvrnami na bruchu a spodku krídel, s výraznými ohnivo oranžovými očami, žije najmä v ihličnatých lesoch, živí sa sojkami, holubmi, drozdami, ďatlami, vranami, havranmi, sovami, veveričkami, kačicami, jarabicami, bažantmi, zajacmi, králikmi, rys ostrovid - najväčšia európska mačkovitá šelma, s typickými dlhými čiernymi štetinami na trojuholníkovitých ušiach, hrdzavo bledohnedým kožuchom pokrytým malými tmavohnedými škvrnami a čiernym koncom chvosta a snehovo bielym bruchom, živí sa srnčou a diviačou zverou, kačica divá - zúbkozobý vodný vták, najviac rozšírená kačica na svete a najhojnejšia kačica v európe, s typickou výraznou tmavozelenou hlavou s kovovým leskom ( len samec ), čokoládovo hnedými krídlami s atramentovo modrými fľakmi na koncoch, snehobielym pruhom okolo krku, gaštanovo hnedou hruďou, sivým bruchom a splošteným zlatožltým zobákom, ( samička má nevýrazné hnedobiele strakaté perie po celom tele a sivý zobák pre dobré maskovanie pri sedení v hniezde na vajíčkach ), žije pri tečúcich aj stojatých vodách, ústiach riek aj na morskom pobreží, živí sa najmä rastlinnou potravou, vodnými rastlinami, trávami, plodmi a semenami vrátane ovsa, v lete a na jeseň aj s vyšším ( ako na jar a v zime ) podielom živočíšnej potravy, s rybami, žabami, plazmi, malými hlodavcami vrátane myší a hrabošov, v zime aj so žaluďmi, svišť vrchovský ( horský, hôrny, hvizdák ) - veľký vevericovitý hlodavec, s hustou srsťou, na chrbte s tmavou sivohnedou, na bruchu s bledou žltohnedou, žije na strmých trávnatých svahoch v norách, ktoré si vyhrabáva pomocou nôh si silnými pazúrmi, vie si poradiť aj s veľkým kameňom pomocou veľkých silných zubov, živí sa rastlinami, semenami, hmyzom, pavúkmi, červami, pri konzumácii obľúbených rastlín si potravu drží v predných nohách a stojí pritom na dvoch zadných nohách, dokáže zjesž veľké množstvo potravy, zásoby ukladá na dlhý zimný spánok do podkožného tuku, jež bledý ( svetlý, východný, východoeurópsky ), pichľavý hmyzožravec, pochádza z juhovýchodných stepí európy, preto má rád suchšie a teplejšie miesta, ako sú nížiny, rokliny, lomy, stráne, medze, sady a záhrady, má na chrbte šesť až sedem tisíc pichliačov, v prípade ohrozenia sa vie stočiť do klbka a chrániť celé svoje telo pichliačmi, je bledší nemá tmavé flaky okolo očí, okuliare, ako jež tmavý, západný, jeleň hôrny ( lesný, európsky ) - veľký prežúvavec, s dlhými a široko rozvetvenými parohmi ( len samec ), s hrdzavo hnedou až červenohnedou srsťou na tele, živí sa veľkým množstvom tráv a bylín, bukvicami, žaluďmi, gaštanmi, pochutnajú si aj na opadaných jablkách, kŕmej repe, kukurici a mrkve, v zime najmä kríkmi a drevinami, ostružinou černicovou, brečtanom a ohryzovaním kôry mladých stromčekov a vetvičiek stromov, brezy, hrabu a borovice lesnej, bocian biely – sťahovavý brodivý vták, so smotanovo bielym perím na celom tele, okrem konco krídel s čiernym perím, s dlhým špicatým ružovým zobákom a dlhými nohami, žije v otvorenej krajine pri riečnych brehoch, mokradiach a zaplavovaných územiach, hniezdo si stavajú na strechách, komínoch, stĺpoch, stromoch a ďalších vyvýšených miestach, loví pri pomalej chôdzi, živí sa malými hlodavcami, hrabošmi, krtkami, hmyzom, žabami, dážďovkami, plazmi, slimákmi, rybami, vajíčkami, na obrázku nakreslený, ale nesprávne označený ( nie je to kuna, tchor má tmavú masku na očiach a kuna má bielu hruď a brucho ) tchor tmavý – lasicovitá šelma, s jemnou tmavou gaštanovo hnedou kožušinou, čiernou maskou okolo očí, snehobielymi lícami a lemom na ušiach, žije pri vode, na poliach, pri okrajoch lesov a blízko ľudských obydlí, loví v noci, rád pláva, vie sa dobre potápať, úukyty si robí v kopách kamenia, drva a vetiev, žije aj v kôlňach a stodolách, je známy tým, že v prípade nebezpečia vypúšťa prenikavo zapáchajúi sekrét podchostových žliaz, živí sa vtákmi, drobnými cicavcami, žabami, rybami, dokéže vylúpiť kurín aj králíkáreň, a na slovensku žije aj spomínaná kuna lesná ( hôrna ) - lasicovitý mäsožravec, s hustým gaštanovo hnedým, mäkkým a lesklým kožuchom, sýtožltým krkom a svetlo žltým až smotanovo bielym bruchom a dlhým huňatým chvostom, žije v dutinách stromov vo vlhkých lesoch, má výborný sluch a zrak, je aktívna v noci, živí sa malými hlodavcami, najmä veveričkami, vtákmi, zajacmi, králikmi, hmyzom, žabami, vajíčkami, rôznymi plodmi a medom, Puzzle sa skladá z päťdesiatosem dielikov.