DôLEŽITÉ a ZAUJÍMAVÉ informácie o puzzle Larsen: Každé puzzle značky Larsen obsahuje pevnú podložku pod puzzle spolu s okrajmi do ktorej sa dieliky puzzle vkladajú a tak deťom uľahčujú skladanie jednotlivých dielikov a umožňujú výbornú manipuláciu s celým puzzle, možnosť poľahky kedykoľvek a kdekoľvek celé puzzle premiestniť a položiť. Okraje podložky puzzle stabilizujú poskladané puzzle a zabraňujú pohybu dielikov puzzle von mimo okraje pri skladaní puzzle. Obrázky sú nakreslené až na okraje podložky puzzle, aby deťom umožňovali ľahšie skladanie puzzle podľa aj okrajov obrázka, najmä na začiatku skladania, keď je skladanie zložitejšie. Jednotlivé dieliky puzzle majú v podložke vytvorené línie, ryhované čiary v tvare dielikov, podľa ktorých sa v prípade potreby možno riadiť vkladaním jednotlivých dielikov, pretože u veľkej väčšiny puzzle Larsen má každý dielik jedinečný tvar, iný tvar ako všetky ostatné dieliky. Veľkou pomôckou sú aj špeciálne tvary niektorých dielikov puzzle v tvare deťom dobre známych predmetov, alebo zierat, takže tieto dieliky môžu deti ľahšie nájsť medzi ostatnými dielikmi a následne deti môžu ľahšie nájsť polohu týchto dielikov so špeciálnym tvarom na skladanom puzzle podľa tvaru dieliku na podložke. Niektoré dieliky so špeciálnym tvarom je možné na väčšine puzzle vidieť na druhom obrázku v detaile produktu. Ďalšou vynikajúcou prednosťou puzzle Larsen je väčšia hrúbka dielikov = 2mm, až dvojnásobná oproti bežným puzzle (1mm), čo deťom uľahčuje manipuláciu s dielikmi a skladanie puzzle a aj zabraňuje zlomeniu dielikov puzzle. Dieliky sú ťažko zlomiteľné aj z dôvodu použitia veľmi kvalitného špeciálne tvrdeného kartónu na výrobu puzzle. Puzzle Larsen sú zdravotne nezávadné a sú vyrábané priamo v Nórsku, už od roku 1953, takže majú dlhú dradíciu. Pri uvedenej kvalite materiálu, prevedenia celého puzzle, remeselného spracovania jednotlivých dielikov, výborného výberu vzdelávacích a náučných obrázkov máp, zvierat, matematiky, angličtiny, nemčiny, astronnómie, prírody a ďalších náučno - vzdelávacích tém a aj ďalších rozprávkových motívoch je možné smelo povedať, že puzzle Larsen sú najlepšie, najkvalitnejšie a najkrajšie puzzle pre deti na svete. Preto je samozrejmé, že v krajinách, ktoré patria medzi lídrov vo vzdelávaní detí a dosahujú v školstve vynikajúce výsledky (škandinávske krajiny: Nórsko - kolíska puzzle Larsen, Fínsko – absolútna európska jednotka vo vzdelávaní detí, v top 5 krajín sveta v PISA testoch v čítaní aj vo vede, Švédsko, Dánsko a Nemecko) sú puzzle Larsen doporučované ako školské pomôcky priamo pri vyučovaní detí v škole. Na Slovensku sa môžeme tešiť, že tieto vynikajúce, kvalitné a krásne puzzle sú dostupné aj pre Vaše deti. Prajeme Vašim deťom a aj Vám veľa zábavy a ponaučenia s nádhernými puzzle Larsen, kde si môžete vybrať z viac ako tristo obrázkov z nasledovnými motívmi: domáce zvieratká, divoké zvieratá z džungle, lesa, tropického pralesa, tundry, zasneženého a ľadového severu, morský svet z hlbín mora, príroda, rozprávky, dopravné prostriedky, autá, lode, lietadlá, stavebné stroje, zemepis, zemepisné mapy, vlajky krajín, znaky a erby štátov, astronómia, matematika, čísla, počítanie, malá násobilka, angličtina, anglické slovíčka, nemčina, nemecké slovíčka, história, historický vývoj človeka a zvierat, dinosaury, dejepis, starovek, Mikuláš, Vianoce, Santa Claus a ďalšie náučné a obrázkové motívy pre Vaše deti už od dvoch rokov veku. Puzzle máme prehľadne rozdelené podľa veku detí, podľa počtu dielikov, podľa veľkosti puzzle a podľa motívu zobrazeného na obrázku puzzle.

Náučné obrázkové puzzle pre deti s detailne, precízne a realisticky namaľovanými zvieratami žijúcimi v Taliansku kombinované na obrázku spolu s fyzickou mapou Talianska: kormorán čierny ( veľký ), vodný vták veslonožec, s čiernym bruchom, tmavým gaštanovo hnedým perím s bledými hnedými škvrnami na chrbte a krídlach, bápadným snehobielym fľaskom pod dlhým zobákom na konci zahnutým do háku, žije pri vode na stromoch v kolóniách, živí sa rybami, za ktorými sa potápa do vody, labuť spevavá – kačicovitý vodný vták, so snehobielym perím, čiernymi nohami a žiarivo žltým zobákom s čiernou špičkou, s rozpätím krídel až dva metre a charakteristickým dlhým zahnutým krkom, žije pri vodných plochách, pri rôznych typoch bažín, živí sa vodnými aj suchozemskými rastlinami, často navštevuje polia, kde pojedá obilniny, jastrab veľký ( lesný, obyčajný ) - dravý jastrabovitý vták, s tmavým gaštanovo hnedým perím na chrbte a na krídlach, a smehobielym na brucu, s tmavými pásikavými škvrnami na bruchu a spodku krídel, s výraznými ohnivo oranžovými očami, žije najmä v ihličnatých lesoch, živí sa sojkami, holubmi, drozdami, ďatlami, vranami, havranmi, sovami, veveričkami, kačicami, jarabicami, bažantmi, zajacmi, králikmi, lastovička domová ( obyčajná ) - malý sťahovaný spevavý vták, stavia si hniezda aj na ľudských obydliach a domoch, má charakteristický chvost vykrojený do vidličky, dlhé špicaté krídla, atramentovo modré perie na chrbte a krídlach, na tvári a krku hrdzavo hnedé ( mláďatá mätovo zelené ) a snehovo biele bruško, živí sa lietajúcim hmyzom, ktorý chytajú v lete, alebo zvierajú z vodnej hladiny, za letu aj pijú vodu, sula biela – morský vták, s bielym perím na tele a svetlo žltou hlavou, so silným krkom, lebkou so vzduchovými dutinami a nosovými dutinami skrytými pod kostenými prepážkami, prispôsobenou na silné nárazy do vody pretože sa pri love púšťa strmhlav pod vodu z výšky tridsať metrov nad hladinou rýchlosťou až deväťdesiat kilometrov za hodinu, dopad suly do vody spôsobí nárazovú vlnu, schopnú omráčiť ryby v okolí, sule stačí svoju korist prehltnúť skôr, než sa dostane späť nad vodnú hladinu, preto sa z vody vracia vždy s prázdnym zobákom, je veľmi spoločenský, sociálny vták, žije v kolóniách na skalách a malých ostrovčekoch v tisícoch, vie výborne a veľmi dlho lietať, ale problémy mu robí vzlet a pristávanie, preto pri hniezdení na pobrežných ostrovoch si vyberä miesta, odkiaľ sa môže vrhnúť dolu zo skaly a nabrať rýchlosť plachtením, z vodnej hladiny vzlieta ťažko s údermi krídel o vodnú hladinu, z rovného povrchu zeme vzlietnuť nedokáže, dolámal by si krídla, živí sa najmä malými rybami, makrelami, sleďmi, treskami a kalmármi, sliepočka vodná ( zelenonohá ) - vodný vták, patrí j najrozšírenejším sladkovodným vtákom na zemi, s tmavým čiernomodrým telom, tmavohnedými krídlami, čiernobielym chvostom, výrazným červeným zobákom so zlatožltou špičkou a červeným fľakom nad zobákom, hniezdi aj na Slovensku, vie veľmi dobre plávať a potápať sa, pod vodou vydrží až dve minúty, žije pri všetkých typoch sladkých vôd, stojatých, pomaly tečúcich vôd, od rybníkov, jazier a močiarov, prispôsobuje sa aj životu v blízkosti ľudí, najmä v mestských parkoch, na poliach, v prieplavoch a vodných nádržiach v centre miest, živí sa bobuľami, trávami, popadanými plodmi a vodným hmyzom, čajka trojprstá – morský vták, väčší ako čajka spevavá, so snehobielym perím na bruchu a hlave, popolavo sivým na chrbte a krídlach, s čiernymi špičkami krídel, so svetlým zlatožltým zobákom, žije v kolóniách, živí sa malými rybami, kôrovcami, hmyzom a červami, orol morský ( orliak morský ) – veľký jastrabovitý dravý vták, najväčší európsky orol, s rozpätím krídel dva až takmer dva a pol metra, s čokoládovo hnedám perím po celom tele, s bledými škvrnami na hlave, krku a chvoste a veľkým zlatožtým zahnutým zobákom, živí sa rybami, šťukami, okúňmi, kaprami, ploticami, pleskáčmi,, vodnými vtákmi, lyskami, kačicami, čajkami, potápkami, pstruh potočný ( riečny ) - dravá sladkovodná lososovitá ryba, vyskytuje sa v čistých dostatočne okysličených studených horských potokoch a riekach, je veľmi citlivý na znečistenajmä potočníkmi, podenkami, pakomárovitými, tiež suchozemským náletovým hmyzom, väčšie exempláre aj malými rybami, obojživelníkmi a malými hlodavcami, sluka hôrna ( lesná ) - bahniakovitý brodivý vták, s hrdzavo hnedým perím na chrbte a sivým s tmavými pásikmi na bruchu, s tmavohnedou čapičkou na hlave a dlhým zobákom, žije vo vlhkých listnatých a zmiešaných lesoch s otvorenými plochami, živí sa najmä červami, menej hmyzom, pavúkmi, semenami a čásťami tráv, potravu hľadá na zemi, aj v nižších vrstvách pôdy, odkiaľ jú získava pichaním, zabodáva zobák do zeme, roztvorí jeho špičku a vďaka hmatovým telieskam v ňom korisť uchopí, kačica chrapka ( chrapačka menšia, kačica chrapkavá ), zúbkozobý vodný vták, s hnedočevreným až vínovo červeným mperím na hlave, nápadným kovovo lesklým zeleným pásom po stranách hlavy a okolo očí a nápadným žiarivým zlatožltým lemovaním okolo zelenej plochy, žiarivo zlato žltým fľakom pri chvoste lemovaným čiernymi pásikmi a sivobielym až smotanovo bielym perím na tele, žije pri jazerách a rybníkoch s hustou pobrežnou vegetáciou, bujnou vodnou flórou, na severe aj pri rašelinných jazerách lemovaných rákosím, živí sa larvami komárov, červami, krivákmi, potočníkmi, lastúrnikmi, semenami tráv, bažinatých a vodných rastlin, delfín vytrvalý ( obyčajný ) - vysoko inteligentný a spoločenský morský cicavec, s hladkým tmavohnedým až tmavosivým telom, smotanovo bielym bruchom a dlhým oblým nosom, živí sa sleďmi, makrelami a hlavonožcami, lovia spoločne v skupinách, naháňajú ryby k sebe ku hladine mora, veverica stromová - malý hlodavec s charakteristickým žiarivo hrdzavým kožuchom, dlhými hrdzavými štetinkami na uškách, veľkými čiernymi očkami a smotanovo bielym bruškom a výrazným veľkým a dlhým huňatým chvostom, ktorý jej pomáha udržiavať rovnováhu pri obratnom šplhaní a skákaní po stromoch, a zakrýva sa s ním v pri spánku v chladnom období, žie vo všetkých druhoch lesov, v parkoch, alejach a záhradách, časť nájdenej potravy si ukrýva v skrýšach, ktoré využíva v obdobiach s nedostatkom potravy, najmä v zime, líška hrdzavá ( obyčajná ) - psovitá šelma s charakteristickým hrdzavým hustým a mäkkým kožuchom a veľkým dlhým huňatým chvostom, so smotanovo bielou hruďou a bruchom, je všežravá, živí sa hlodavcami ( lumíkmi, hrabošmi, veveričkami, pieskomilmi ), vtákmi ( spevavce, hrabavé a vodné ), králikmi, zajacmi, dikobrazmi, mývalmi, vačicami, dážďovkami, chrobákmi, húsenicami, slimákmi, žabami, jaštericami, rybami, dokáže ulúpiť aj sliepky, husi a kačice domáce, ovocím, čerešňami, slivkami, mirabelkami, malinami, čučoriedkami, v zime s obľubou pojedá šípky, králik divý ( európsky ), s bledou orechovo hnedou srsťou, podobný zajacovi poľnému, ale s menším telom a kratšími ušami a nohami, pochádza z juhozápadnej európy z pyrenejského poloostrova a južného Francúzska, žije v suchom prostredí s miernymii zimami a priepustnou pôdou, v ktorej sa mu dobre hrabú nory, na suchých lúkach, stepiach, remízach ( pásoch lesa medzi poliami ), na okrajoch lesov, najmä borovicových, živí sa zelenými časžami rastlín, trávou, hľuzami a podzemkami rastlín, v zime s obľubou olupuje kôru stromov a kríkov, dokáže narobiť veľké škody v sadoch a vinohradoch, jazvec lesný ( hôrny, európsky, obyčajný ) - čiernobiely lasicovitý cicavec, s charakteristickou čiernobielou pruhovanou hlavou s piatimi pruhmi, bielym upostred, sivým telom a krátkymi nohami, buduje si hlboké a zložité nory, je veľmi čistotný, cez zimu veľa spí, ale neupadá do zimného spánku, je všežravec, živí sa hmyzom, dážďovkami, hrabšmi, vajíčkami, semenami, hubami a korienkami, jež tmavý ( západný, západooeurópsky ), pichľavý hmyzožravec, má rád suchšie miesta, okraje lesov, rúbaniská, rokliny, lomy, stráne, medze, polia, parky, sady a záhrady, vie veľmi dobre plávať, má na chrbte šesť tisíc pichliačov, v prípade ohrozenia sa vie stočiť do klbka a chrániť celé svoje telo pichliačmi, je veľmi odolný proti živočíšnym jedom, môže jesť aj jedovatý hmyz, živí sa hmyzom, dážďovkami, slimákmi, žabami, malými vtákmi, vajíčkami, hadmi, hlodavcami a plodmi a bobuľami rastlín, je tmavší ako jež bledý východný a má tmavé flaky okolo očí, okuliare, zajac poľný - hojný druh zajaca, žije v otvorenej krajine, na poliach, lúkach, pri krajoch lesov, kde je dobre maskovaný vďaka svojej žltohnedej až sivohnedej srsti, ktorá farebne splýva s okolím, na svojom území má niekoľko pelechov pospájaných viacerými cestičkami, má vynikajúci sluch vďaka svojim veľkým a dlhým ušiam, má výborný čuch a hmať vďaka jemých chĺpkom okolo nosa, má aj veľmi široký pozorovací uhol, vynikajúco skáče vďaka svojim dlhým, štíhlym a silným nohám, vyskočí do výšky jeden meter a doskočí do vzdialenosti až šesť metrov, je bylinožravý, cez leto sa živí rôznymi bylinami, zvyškami plodín po zbere úrody, cez zimu ohryzáva vetvičky kríkov a nízkych stromov, na jar mladé púčiky, diviak lesný ( sviňa divá ) - chlpatý tmavohnedý všežravec, s okrúhlym gombíkovitým rypákom, tmavými štetinamými ušami, krátkym chvostíkom, tmavohnedou strapatou srsťou po celom zavalitom tele s krátkymi nohami, živí sa trávou, hľuzami, korienkami, orechmi, lesnými plodmi, bukvicami, žaluďmi, bobuľami, hmyzom, malými plazmi, často navštevuje polia, zvlášt kukuričné, kde dokáže napáchať značné škody, volavka popolavá - veľký brodivý vták, hniezdi v kolóniách, so sivým perím na celom tele, s ružovožltým dlhým zobákom, tmavými pruhmi na dlhom krku, čiernym perím na konci krídel, tmavými pierkami na hlave predĺženými do charakteristického chochola a dlhými nohami pre pohyb vo vode, živí sa rybami, obojživelníkmi, mäkkýšmi, hmyzom, ale aj hrabošmi na poliach, kuna lesná ( hôrna ) - lasicovitý mäsožravec, s hustým gaštanovo hnedým, mäkkým a lesklým kožuchom, sýtožltým krkom a svetlo žltým až smotanovo bielym bruchom a dlhým huňatým chvostom, žije v dutinách stromov vo vlhkých lesoch, má výborný sluch a zrak, je aktívna v noci, živí sa malými hlodavcami, najmä veveričkami, vtákmi, zajacmi, králikmi, hmyzom, žabami, vajíčkami, rôznymi plodmi a medom, lasica hranostaj ( hranostaj čiernochvostý, obyčajný, lasica veľká, ľudovo hermelín ) - malá lasicovitá šelma, s dlhým pretiahnutým telom a krátkymi nohami, so škoricovo až čokoládovo hnedou srsťou na chrbte a smotanovo bielou na bruchu a čiernou špičkou dlhého chvosta, žije v riedkych lesoch, na lúkach, v ktrovinaých porastoch, v horských oblastiach, lživí sa myšami a hrabošmi a ďalšími hlodavcami, vtákmi a vajíčkami, kamzík horský – divá horská koza, so svetlým čokoládovo hnedým telom, zahnutými rožkami a dlhými silnými nohami, žije v horských vrchovských oblastiach, vynikajúco skáče a veľmi dobre sa pohybuje v skalnatom teréne, živí sa divou trávou, nízkou vegetáciou, bôbovitými rastlinami, najmä alpskou ďatelinou, ktorú výrazne preferuje, v zime suchými bylinami, vetvičkami listnatých drevín, lišajníkmi a mladými výhonkami ihličnanov, muflón lesný ( hôrny, obyčajný ) - divoká ovca, s dlhými do kruhu zatočenými vrúbkovanými orechovo hnedými rohmi, čokoládovo hnedou srsťou, bielym bruchom, niekedy s bielym fľakom na chrbte, živí sa trávami, mäkkými aj tvrdými, listami stromov a kríkov a polokríkov, pre nedostatku potravy aj vytŕčajúce korene stromov a kôru kmeňov, lastúrničiar strakatý ( bahniakovitý vták, stričník veľký ) - s čiernym perím na hlave, chrbte a krídlach a smotanovo bielym na bruchu, s výrazným žiarivým ohnivo oranžovým dlhým zobákom, žije na morskom pobreží a na prímorských lúkach, živí sa dážďovkami, larvami hmyzu, lastúrnikmi, ulitníkmi, mnohoštetinavcami, slávkami, mušľami, slimákmi, mäkkýšmi, ostnatokožcami, rybami a krabmi, potáplica veľká ( ľadová ) - vodný vták, so silným zobákom, s čiernou hlavou s hrboľom, čiernobielou pásikavou obrubou, obojkom okolo čierneho krku, hrboľom na čele a čiernobielym škvrnitým perím na chrbte a krídlach, výborne pláva a vynikajúco sa potápa, vydrží pod vodou tri minúty, vie sa ponoriť do hĺbky až šesťdesiat metrov, na súši je veľmi nemotorná, zo zeme nevie vzlietnuť, počas migrácie dokáže letieť rýchlosťou až stodvadsať kilometrov za hodinu, živí sa rybami, v sladkých vodách jazier šťukami, ostriežmi, pstruhmi, mesačníkmi, v slaných pobrežných vodách mora sleďmi, morskými pstruhmi, platesami a skalnými rybami ( ukrývajúcimi sa v skalách na pobreží ), srnec lesný, srna lesná ( hôrny, obyčajný, hôrna, obyčajná ), s hnedou až hrdzavo červenou srsťou a malými parôžkami na hlave ( len samec ), žije najmä v lesoch, živí sa rastlinnou potravou, bylinami a lesnými plodmi, rybár dlhochvostý – sťahovavý morský vták, so sivým perím na tele, čiernou čapičkou na hlave a výrazným špicatým bordovo červeným zobákom, je šampiónom medzi vtákmi v diaľkových letoch , ročne preletí neuveriteľných sedemdesiat ať deväťdesiat tisíc kilometrov, to je dvojnásobok obvodu zeme, živí sa najmä malými rybami, sleďmi, treskami, koruškami, piesočnicovitými rybami, kôrovcami, rôznonôžkami, krabmi a krillom ( morský planktón ), krab piesočný – robustný krab s hrdzavo hnedým oválnym pancierom a charakteristickými klepetami s čiernymi špičkami, živí sa lastúrnikmi, ústricami, slávkami, srdcovkami, mušľami a ostnatokožcami, svišť vrchovský ( horský, hôrny, hvizdák ) - veľký vevericovitý hlodavec, s hustou srsťou, na chrbte s tmavou sivohnedou, na bruchu s bledou žltohnedou, žije na strmých trávnatých svahoch v norách, ktoré si vyhrabáva pomocou nôh si silnými pazúrmi, vie si poradiť aj s veľkým kameňom pomocou veľkých silných zubov, živí sa rastlinami, semenami, hmyzom, pavúkmi, červami, pri konzumácii obľúbených rastlín si potravu drží v predných nohách a stojí pritom na dvoch zadných nohách, dokáže zjesž veľké množstvo potravy, zásoby ukladá na dlhý zimný spánok do podkožného tuku, kozorožec horský ( alpský ), turovitý prežúvavec, s tmavou sinohnedou srsťou a dlhými ( u samcov až jeden meter, u samíc menšími ) špirálovitými zatočenými rohami, žije na horských skalnatých svahoch nad hranicou lesa, živí sa trávami, machom, rastlinami, listami a vetvičkami, kačica divá - zúbkozobý vodný vták, najviac rozšírená kačica na svete a najhojnejšia kačica v európe, s typickou výraznou tmavozelenou hlavou s kovovým leskom ( len samec ), čokoládovo hnedými krídlami s atramentovo modrými fľakmi na koncoch, snehobielym pruhom okolo krku, gaštanovo hnedou hruďou, sivým bruchom a splošteným zlatožltým zobákom, ( samička má nevýrazné hnedobiele strakaté perie po celom tele a sivý zobák pre dobré maskovanie pri sedení v hniezde na vajíčkach ), žije pri tečúcich aj stojatých vodách, ústiach riek aj na morskom pobreží, živí sa najmä rastlinnou potravou, vodnými rastlinami, trávami, plodmi a semenami vrátane ovsa, v lete a na jeseň aj s vyšším ( ako na jar a v zime ) podielom živočíšnej potravy, s rybami, žabami, plazmi, malými hlodavcami vrátane myší a hrabošov, v zime aj so žaluďmi, jeleň hôrny ( lesný, európsky ) - veľký prežúvavec, s dlhými a široko rozvetvenými parohmi ( len samec ), s hrdzavo hnedou až červenohnedou srsťou na tele, živí sa veľkým množstvom tráv a bylín, bukvicami, žaluďmi, gaštanmi, pochutnajú si aj na opadaných jablkách, kŕmej repe, kukirici a mrkve, v zime najmä kríkmi a drevinami, ostružinou černicovou, brečtanom a ohryzovaním kôry mladých stromčekov a vetvičiek stromov, brezy, hrabu a borovice lesnej, žeriav popolavý – veľký brodivý vták, s bledosivým lerím na tele, tmavosivým na krídlach a červenou škvrnou na hlave, dlhými nohami na brodenie v hlbokej a bahnitej vode, žije v rašeliništiach a porastoch rákosia pri jazerách, rybníkoch a riekach v lesnatých oblastiasch, živí sa zelenými časťami rastlín, plodmi a semenami, menej s hmyzom, mäkkýšmi, červami, obojživelníkmi, plazmi, hlodavcami a vajíčkami. Puzzle sa skladá z šesťdesiatpäť dielikov.