Puzzle pre deti od 9 rokov, astronómia, obrázkové náučné puzzle

 
 
 
Úvod > Puzzle pre deti > Puzzle podľa dielikov > Puzzle 70-199 dielikov > Astronómia, vesmír – slnečná sústava, planéty slnečnej sústavy obiehajúce okolo slnka – Náučné obrázkové puzzle
 

Puzzle 70-199 dielikov

Astronómia, vesmír – slnečná sústava, planéty slnečnej sústavy obiehajúce okolo slnka – Náučné obrázkové puzzle
zväčšiť obrázok
8+
Ušetríte: 7 %

Astronómia, vesmír – slnečná sústava, planéty slnečnej sústavy obiehajúce okolo slnka – Náučné obrázkové puzzle

Dodacia lehota
Zaslanie: do 24 hod
Vaša cena: 6,49 € Bežná cena: 6,99 €
Typ: Náučné obrázkové puzzle pre deti od 8 rokov Váha: 305 g EAN: 7023850223019
Motív: puzzle príroda a vesmír Veľkosť: MAXI Rozm: 36,5.28,5cm
Kód: SS1 Formát: A3 Jazyk: slovenský
Séria: vesmír, astronómia Dielikov: 70 Stav: NA SKLADE

DôLEŽITÉ a ZAUJÍMAVÉ informácie o puzzle Larsen: Každé puzzle značky Larsen obsahuje pevnú podložku pod puzzle spolu s okrajmi do ktorej sa dieliky puzzle vkladajú a tak deťom uľahčujú skladanie jednotlivých dielikov a umožňujú výbornú manipuláciu s celým puzzle, možnosť poľahky kedykoľvek a kdekoľvek celé puzzle premiestniť a položiť. Okraje podložky puzzle stabilizujú poskladané puzzle a zabraňujú pohybu dielikov puzzle von mimo okraje pri skladaní puzzle. Obrázky sú nakreslené až na okraje podložky puzzle, aby deťom umožňovali ľahšie skladanie puzzle podľa aj okrajov obrázka, najmä na začiatku skladania, keď je skladanie zložitejšie. Jednotlivé dieliky puzzle majú v podložke vytvorené línie, ryhované čiary v tvare dielikov, podľa ktorých sa v prípade potreby možno riadiť vkladaním jednotlivých dielikov, pretože u veľkej väčšiny puzzle Larsen má každý dielik jedinečný tvar, iný tvar ako všetky ostatné dieliky. Veľkou pomôckou sú aj špeciálne tvary niektorých dielikov puzzle v tvare deťom dobre známych predmetov, alebo zierat, takže tieto dieliky môžu deti ľahšie nájsť medzi ostatnými dielikmi a následne deti môžu ľahšie nájsť polohu týchto dielikov so špeciálnym tvarom na skladanom puzzle podľa tvaru dieliku na podložke. Niektoré dieliky so špeciálnym tvarom je možné na väčšine puzzle vidieť na druhom obrázku v detaile produktu. Ďalšou vynikajúcou prednosťou puzzle Larsen je väčšia hrúbka dielikov = 2mm, až dvojnásobná oproti bežným puzzle (1mm), čo deťom uľahčuje manipuláciu s dielikmi a skladanie puzzle a aj zabraňuje zlomeniu dielikov puzzle. Dieliky sú ťažko zlomiteľné aj z dôvodu použitia veľmi kvalitného špeciálne tvrdeného kartónu na výrobu puzzle. Puzzle Larsen sú zdravotne nezávadné a sú vyrábané priamo v Nórsku, už od roku 1953, takže majú dlhú dradíciu. Pri uvedenej kvalite materiálu, prevedenia celého puzzle, remeselného spracovania jednotlivých dielikov, výborného výberu vzdelávacích a náučných obrázkov máp, zvierat, matematiky, angličtiny, nemčiny, astronnómie, prírody a ďalších náučno - vzdelávacích tém a aj ďalších rozprávkových motívoch je možné smelo povedať, že puzzle Larsen sú najlepšie, najkvalitnejšie a najkrajšie puzzle pre deti na svete. Preto je samozrejmé, že v krajinách, ktoré patria medzi lídrov vo vzdelávaní detí a dosahujú v školstve vynikajúce výsledky (škandinávske krajiny: Nórsko - kolíska puzzle Larsen, Fínsko – absolútna európska jednotka vo vzdelávaní detí, v top 5 krajín sveta v PISA testoch v čítaní aj vo vede, Švédsko, Dánsko a Nemecko) sú puzzle Larsen doporučované ako školské pomôcky priamo pri vyučovaní detí v škole. Na Slovensku sa môžeme tešiť, že tieto vynikajúce, kvalitné a krásne puzzle sú dostupné aj pre Vaše deti. Prajeme Vašim deťom a aj Vám veľa zábavy a ponaučenia s nádhernými puzzle Larsen, kde si môžete vybrať z viac ako tristo obrázkov z nasledovnými motívmi: domáce zvieratká, divoké zvieratá z džungle, lesa, tropického pralesa, tundry, zasneženého a ľadového severu, morský svet z hlbín mora, príroda, rozprávky, dopravné prostriedky, autá, lode, lietadlá, stavebné stroje, zemepis, zemepisné mapy, vlajky krajín, znaky a erby štátov, astronómia, matematika, čísla, počítanie, malá násobilka, angličtina, anglické slovíčka, nemčina, nemecké slovíčka, história, historický vývoj človeka a zvierat, dinosaury, dejepis, starovek, Mikuláš, Vianoce, Santa Claus a ďalšie náučné a obrázkové motívy pre Vaše deti už od dvoch rokov veku. Puzzle máme prehľadne rozdelené podľa veku detí, podľa počtu dielikov, podľa veľkosti puzzle a podľa motívu zobrazeného na obrázku puzzle.

Náučné obrázkové puzzle pre deti s detailne a precízne namaľovanou slnečnou sústavou: slnečná sústava je planetárna sústava najbližšej hviezdy k našej planéte – slnka. Slnečná sústava je tvorená hviezdou – slnkom a všetkých vesmírnych telies, obiehajúcich okolo slnka – osem planét, stopäťdesiat mesiacov planét , niekoľko trpasličích planét, planétok, mnoho komét, meteoroidov, množstvo medziplanetárneho plynu a prachu, a vesmírneho prostredia, v ktorom sa pohyb vesmírnych objektov okolo slnka uskutočňuje. Slnečná sústava je relatívne maličkou súčasťou Vesmírnej Galaxie - obrovkého komplexu zloženého z veľkého počtu hviezd a množstva medzihviezdnej hmoty. Osem planét obiehajúcich okolo Slnka zoradených podľa vzdialenosti obežnej dráhy od Slnka sú: Merkúr, Venuša, naša planéta Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, ( donedávna, do roku 2006, bolo Pluto považované za deviatu planétu, teraz je považované len za trpasličiu planétu – planétku ). Merkúr – najbližšia planéta k Slnku, má veľmi riedku atmosféru, pretože je bombardovaný slnečným vetrom a fotónmi z blízkeho Slnka, jeho riedka amtosféra nedokáže regulovať povrchovú teplotu, preto teplote povrchu Merkúru kolíše v rozmedzí 440 °C cez deň a mínus 180 °C v noci. Merkúr obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo všetkých planét, pretože slnko na neho pôsobí najväčšou gravitačnou silou, ale rotácia Merkúru okolo vlastnej osi je veľmi pomalá, takže na Markúre je krátky rok ( trvá osemdesiatosem pozemských dní ) a veľmi dlhý deň ( takmer päťdesiatdeväť pozemských dní ). Venuša – druhá najbližšia planéta k Slnku, druhý najjasnejší objekt na oblohe viditeľný zo Zeme ( po Mesiaci ), keďźe je bližšie k Slnku ako Zeme, je možné ju zo Zeme vidieť pred úsvitom, alebo po západe Slnka, preto je označovaná ako Zornička ( pred úsvitom ), alebo Večernica ( po západe ). Venuša má veľmi hustú atmosféru, zloženú z väčšej časti ( až deväťdesiatšesť percent ) oxidom uhličitým, ( z menšej časti dusíkom, kyslíkom a vodnou parou ), ktorá vytvára na povrchu planéty veľmi silný skleníkový efekt, preto je Venuša najteplejšia planéta slnečnej sústavy s teplotou povrchu 462 °C. V hustej atmosfére Venuše plávajú mračná tvorené oxidom siričitým a kyselinou sírovou. Hustá atmosféra vytvára na Venuši enormný atmosferický tlak na jej povrchu, ktorý až deväťdesiatdva krát silnejší ako na povrchu Zeme a rovný tlaku vody jeden kilometer pod hladinou mora na Zemi. Venuša tvarom, veľkosťou a hustotou zemi podobná planéta, nazvaná ako terestriálna planéta. Venuša sa otočí kolo Slnka za 225 pozemských dní, ale okolo svojej osi sa otočí za neuveriteľných 243 pozemských dní, takže deň na Venuši trvá dlhšie ako rok. Ale otáčanie Venuše okolo vlastnej osi je nielen extrémne pomalé ( pravdepodobne spôsobené slapovými silami hustej atmosféry ), ale je aj protichodné ako u všetkých ostatných planét slnečnej sústavy ( okrem ďalšej výnimky Uránu ), príčina opačnej rotácie Venuše doteraz nie je dostatočne známa a zdôvodnená. Zem – tretia najbližia planéda k Slnku. Zem je podľa doterajších poznatkov jediná známa planéta, na ktorej je voda v kvapalnom skupenstve a existuje na nej život. Stred Zeme tvorí horúce husté jadro tvorené kovmi, najmä železom ( osemdesiat percent ) a niklom , obklopené plášťom zloženého z pevných a hustým kremičitanových hornín. Povrch zeme tvorí zemská kôra, má rôznu hrúbku v závislosti od miesta ( pod oceánmi je logicky tenšia ako pod pevninou - kontinentami). Pevný povrch a vnútorné zloženia Zeme zaraďuje Zem ako terestriálnu planétu. Zem je jediná doteraz objavená - známa planéta, na ktorej povrchu sa nachádza voda vo všetkých troch svojich skupenstvách, tuhom ( ľad ), kvapalnom ( voda ) aj plynnom ( para ). Väčšina povrchu zeme je pokrytá tekutou kvapalnou vodou - oceánmi, ktoré jej pri pohľade zo vzdialeného vesmíru dávajú typickýú a charakteristickú modrú farbu, preto sa Zem nazýva aj modrá planéta.. V blízkosti pólov rotácie zeme je zmeský povrch trvale zamrznutý ( oceánska Arktída na severe a pevninská Antarktída na juhu ) a vytvára na pĺoch Zeme polárne biele čiapky. Zem je obklopená relatívne širokou atmosférou tvorenou najmä dusíkom a kyslíkom v malom množstve oxidom uhličitým a ďalšími inertnými plynmi. Atmosfára zeme zložená z niekoľkých vrstiev pozvoľna prechádza do medziplanetárneho prostredia až vo veľkých vzdialenostiach od Zemského povrchu. Zem ako celok prvý krát na vlastné oči uvidela posádka kozmickej lode Apollo 8 ( druhého pilotovaného letu vesmírneho programu Apollo ), ktorá na Vianoce 24. decembra 1roku 1968 obletela mesiac a vzdialila sa od zeme tak ďaleko, aby videla celú Zem v zornom poli ľudského oka. Zem je jediná planéta slnečnej sústavy, okolo ktorej obieha práve jeden mesiac. Mars – štvrtá najblišia planéta k Slnku, druhá najmenšia planéta slnečnej sústavy. Mars je terestriálna planéta, má pevný povrch posiaty priehlbinami – krátermi po dopadoch meteoritov ( dopadové, impaktné krátery ), hlbokými údoliami – kaňnonmi, vysokými vyyhasnutými sopkami a ďalšími různymi útvarmi. Povrch planéty je pevný a má červený odtieň spôsobený vyskoým obsahom oxidu železitého na povrchu Marsu, preto sa Mars nazýva aj červená planéta. Mars obehne okolo slnka za 687 pozemských dní, takže na Marse je rok takmer dvakrát dlhý ako na Zemi, ale deň na Marse trvá takmer rovnako dlho ako na Zemi, len o štyridsať minút dlhšie, ako pozemský deň. Amtosféra na marse je veľmi riedka a je tvorená najmá oxidom uhličitým, ale obsahuje aj dusík, kyslík a malé množstvo vodej pary, voda mna marse nemôže existuovať v kvapalnom stave, pretože kvôli veľmi nízkemu tlaku ( spôsobenom riedkou atmosférou ) by sa okamžite vyparila. Riedka atmosféra je príčinou aj nízkej povrchovej teploty marsu, priemerná teplota povrchu Marsu je mínus 56°C, s veľkými výkyvmi podľa Slnečného svitu, na rovníku sa teploty pohybujú medzí mínus 10°C a mínus 90°C. Teplota pôdy na povrchu Marsu môže dosiahnuť aj 30°C. V riedje Marťanskej atmosfére plávajú oblaky tvorené oxidom uhličitým a vyskytujú sa v nej často atmosferické prachové búrky. Priemerná rýchlosť vetra na Marse je približne desať až pätnásť metrov za sekundu, pri búrkach môže rýchlosť vetra dosahovať rýchlosť až 200 kilometrov za hodinu, takýto silný vietor vynáša čiastočky červeného magnetitu s obsahom oxidu železitého vysoko do atmosféry, čo spôsobuje žltočervenú farbu Marťanskej atmosféry. Znalosti o povrchu planéty Mars, jeho atmosfére máme vďaka sondám pohybujúcim sa na obežnej dráhe okolo marsu, v súšasnosti je ich päť: V súčasnej dobe je na obežnej dráhe okolo Marsu päť funčných obežných sond ( Mars Express, Mars Odyssey, Mars Orbiter Mission, Mars Reconnaissance Orbiter a MAVEN) a vozítkam na povrchu planéty, v súčasnosti dvoch: misia Mars Exploration Rover ( stroj Opportunity ), misia Mars Science Laboratory (stroj Curiosity ). Jupiter – piata najblišia planéta k Slnku, najväčšia a naťažšia planéta slnečnej sústavy. Jupiter má zloženie podobné ako slnko a ďalšie hviezdy, väčšinu tvorí vodík, menšiu časť hélium.. Nemá pevný povrch, stred tvorí horúce tekuté jadro a povrch je tvorený búrlivou plynnou atmosférou. Deň na Jupieri je najkratší zo všetkých planét slnečnej sústavy, trvá len necelých desať hodín, rok na Jupiteri trvá takmer dvanást pozemských rokov. Okolo obrovitánskeho Jupitera obieha až šesťdesiatsedem mesiacov. Jupiter je vďaka svojej enormnej veľkosti viditeľný zo Zeme na oblohe voľným okom. Saturn – šiesta najblišia planéta k Slnku, druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy. Saturn nemá pevný povrch, jeho plynná atmosféra je tvorená najmä vodíkom a héliom. Saturn je najredší zo všetkých planét, ako jediná planéta slnečnej sústavy má celkovú hustotu nižšiu sko voda. Jupiter má najväčšiu sústavu prstencov v slnečnej sústave. Rok na Saturne trvá takmer tridsať pozemských rokov, deň má dĺžku približne jedenásť hodín. Urán – siedma najbližia planéta k Slnku, svojim zložením patrí medzi plynné a ľadové obry, nemá pevný povrch, atmosféra je tovrené vodíkom, héliom, amoniakom, metánom a vodou ( ľadom ). Saturn má najchladnejšiu atmosféru v slnečnej sústave s teplotou mínus 224°C. Deň na Uráne trvá sedemnásť hodín a rok dlhých osemdesiatštyri pozemských rokov. Neptún – ôsma najbližsia planéta k Slnku – plynný ľadový obor, nemá pevný povrh, atmosféra je tvorená vodíkom ,héliom a metánom, ktorý dáva Neptúnu spolu s neznámou zložkou atmosféry charakteristickú modrofialovú farbu, v atmosfére Neptúna vejú jednoznačne najsilnejšie vetry zo všetkých planét slnečnej sústavy, rýchlosťou až okolo 2500 kilometrov za hodinu. Neptún má prstence a trinásť mesiacov. Neptún má druhú najchladnejšiu atmosféru v slnečnej sústave s teplotou mínus 213°C. Deň na Neptúne trvá šestnásť hodín, rok trvá vzhľadom na pozemský rok nekonečných 165 rokov. Puzzle sa skladá z sedemdesiat dielikov.

Čítať viac Čítať menej
Astronómia, vesmír – slnečná sústava, planéty slnečnej sústavy obiehajúce okolo slnka – Náučné obrázkové puzzle