Puzzle pre deti od 9 rokov, dejepis, človek, obrázkové náučné puzzle

 
 
 
Úvod > Puzzle pre deti > Puzzle podľa dielikov > Puzzle 70-199 dielikov > Dejepis – Cesta od opice k človeku, vývoj homo sapiens – Náučné obrázkové puzzle
 

Puzzle 70-199 dielikov

Dejepis – Cesta od opice k človeku, vývoj homo sapiens – Náučné obrázkové puzzle
zväčšiť obrázok
8+
Ušetríte: 7 %

Dejepis – Cesta od opice k človeku, vývoj homo sapiens – Náučné obrázkové puzzle

Dodacia lehota
Zaslanie: do 24 hod
Vaša cena: 6,49 € Bežná cena: 6,99 €
Typ: Náučné obrázkové puzzle pre deti od 8 rokov Váha: 305 g EAN: 7023850250039
Motív: puzzle história, dejepis Veľkosť: MAXI Rozm: 36,5.28,5cm
Kód: HL3 Formát: A3 Jazyk: slovenský
Séria: historické zvieratá Dielikov: 83 Stav: NA SKLADE

DôLEŽITÉ a ZAUJÍMAVÉ informácie o puzzle Larsen: Každé puzzle značky Larsen obsahuje pevnú podložku pod puzzle spolu s okrajmi do ktorej sa dieliky puzzle vkladajú a tak deťom uľahčujú skladanie jednotlivých dielikov a umožňujú výbornú manipuláciu s celým puzzle, možnosť poľahky kedykoľvek a kdekoľvek celé puzzle premiestniť a položiť. Okraje podložky puzzle stabilizujú poskladané puzzle a zabraňujú pohybu dielikov puzzle von mimo okraje pri skladaní puzzle. Obrázky sú nakreslené až na okraje podložky puzzle, aby deťom umožňovali ľahšie skladanie puzzle podľa aj okrajov obrázka, najmä na začiatku skladania, keď je skladanie zložitejšie. Jednotlivé dieliky puzzle majú v podložke vytvorené línie, ryhované čiary v tvare dielikov, podľa ktorých sa v prípade potreby možno riadiť vkladaním jednotlivých dielikov, pretože u veľkej väčšiny puzzle Larsen má každý dielik jedinečný tvar, iný tvar ako všetky ostatné dieliky. Veľkou pomôckou sú aj špeciálne tvary niektorých dielikov puzzle v tvare deťom dobre známych predmetov, alebo zierat, takže tieto dieliky môžu deti ľahšie nájsť medzi ostatnými dielikmi a následne deti môžu ľahšie nájsť polohu týchto dielikov so špeciálnym tvarom na skladanom puzzle podľa tvaru dieliku na podložke. Niektoré dieliky so špeciálnym tvarom je možné na väčšine puzzle vidieť na druhom obrázku v detaile produktu. Ďalšou vynikajúcou prednosťou puzzle Larsen je väčšia hrúbka dielikov = 2mm, až dvojnásobná oproti bežným puzzle (1mm), čo deťom uľahčuje manipuláciu s dielikmi a skladanie puzzle a aj zabraňuje zlomeniu dielikov puzzle. Dieliky sú ťažko zlomiteľné aj z dôvodu použitia veľmi kvalitného špeciálne tvrdeného kartónu na výrobu puzzle. Puzzle Larsen sú zdravotne nezávadné a sú vyrábané priamo v Nórsku, už od roku 1953, takže majú dlhú dradíciu. Pri uvedenej kvalite materiálu, prevedenia celého puzzle, remeselného spracovania jednotlivých dielikov, výborného výberu vzdelávacích a náučných obrázkov máp, zvierat, matematiky, angličtiny, nemčiny, astronnómie, prírody a ďalších náučno - vzdelávacích tém a aj ďalších rozprávkových motívoch je možné smelo povedať, že puzzle Larsen sú najlepšie, najkvalitnejšie a najkrajšie puzzle pre deti na svete. Preto je samozrejmé, že v krajinách, ktoré patria medzi lídrov vo vzdelávaní detí a dosahujú v školstve vynikajúce výsledky (škandinávske krajiny: Nórsko - kolíska puzzle Larsen, Fínsko – absolútna európska jednotka vo vzdelávaní detí, v top 5 krajín sveta v PISA testoch v čítaní aj vo vede, Švédsko, Dánsko a Nemecko) sú puzzle Larsen doporučované ako školské pomôcky priamo pri vyučovaní detí v škole. Na Slovensku sa môžeme tešiť, že tieto vynikajúce, kvalitné a krásne puzzle sú dostupné aj pre Vaše deti. Prajeme Vašim deťom a aj Vám veľa zábavy a ponaučenia s nádhernými puzzle Larsen, kde si môžete vybrať z viac ako tristo obrázkov z nasledovnými motívmi: domáce zvieratká, divoké zvieratá z džungle, lesa, tropického pralesa, tundry, zasneženého a ľadového severu, morský svet z hlbín mora, príroda, rozprávky, dopravné prostriedky, autá, lode, lietadlá, stavebné stroje, zemepis, zemepisné mapy, vlajky krajín, znaky a erby štátov, astronómia, matematika, čísla, počítanie, malá násobilka, angličtina, anglické slovíčka, nemčina, nemecké slovíčka, história, historický vývoj človeka a zvierat, dinosaury, dejepis, starovek, Mikuláš, Vianoce, Santa Claus a ďalšie náučné a obrázkové motívy pre Vaše deti už od dvoch rokov veku. Puzzle máme prehľadne rozdelené podľa veku detí, podľa počtu dielikov, podľa veľkosti puzzle a podľa motívu zobrazeného na obrázku puzzle.

Náučné obrázkové puzzle pre deti s detailne, precízne namaľovaným vývojom človeka od opice až po súčasnosť, vývoj hominidov ( ľudoopov a ľudí ) a ďalších zvierat, ktoré žili a vývíjali sa ma Zemi počas obdobia vývoja človeka: eocén trvanie pred 56 – 34 miliónmi rokov a oligocén, trvanie pred 34 – 23 miliónmi rokov: hyaeodon ( zub hyeny ) - mäsožravý cicavec, vrcholového predátora svojej doby, takže on nemal žiadneho predátora, mal velmi silný skus čeľustí, útočil na hlavu a krk koristi,bol veľký dravec, niektoré druhy mali dĺžku až tri metre a výšku v kohútiku za hlavou viac ako meter a hmotnosť až pol tony, najmenšie druhy vážili len päť kilogramov. Všetky druhy mali veľkú, mohutnú a dlhú lebku vzhľadom na veľkosť tela oveľa väčšiu ako dnešní vlci, či psi a vynikajúci čuch. Mal veľké, silné a ostré zuby, ktoré sa opotrebovávali pomalšie ako u dnešných šeliem, oligocén, trvanie pred 34 – 23 miliónmi rokov: indricotherium ( paraceratherium, baluchitherium ) - ozrutný bylinožravý bezrohý príbuzný dnešných nosorožcov, najväčší suchozemský cicavec všetkých dôb, s hmotnosťou pätnásť až dvadsať ton, dĺžkou osem metrov, lebku dlhú jeden a štvrť metra s dvoma malými kužeľovitými klami a pravdepodobne aj mäsitý chobot, stehennú kosť mal dlhú jeden a pol metra a dlhý mohutný krk, vďaka ktorému spolu s gigantickou veľkosťou tela dočiahol až na vrcholky stromov s listami, ktoré tvorili jeho potravu, rovnako ako dnes dočiahnu na vrcholky stromov dlhokrké žirafy, miocén trvanie pred 23 – 5 miliónmi rokov: proconsul – ( na obrázku je nespávne nakreslený v obdobiach paleocén eocén, oligocén ), úzkonosý primát, spoločný predok moderných ľudoopov a ľudí, žil väčšinou v lesnom prostredi, kde sa živil najmä ovocím a v menšej miere mladými listami, vo vevách stromov sa pohyboval pomocou všetkých štyroch končatín, rovnako ako opica, občas si pomáhal skákaním. Existovalo viacero druhov proconsula s veľkým rozpätím veľkosti a váhy medzi desať a deväťdesiat kilogramov, väčšie a ťažšie druhy sa pohybovali po zemi, phorusrhacos ( zlodej mäsa ) – obrovský nelietavý mäsožravý dravý vták, s výškou dva a pol metra a hmotnosťou medzi sto a stopäťdesiat kilogramov, mal dlhé a silné nohy, prispôsobené pre rýchly beh, pri behu dosahoval rýchlosť dnešného dostihového koňa, približne pätnásť metrov za sekundu ( päťdesiat až šesťdesiat kilometrov za hodinu ), mal malé nelietavé krídla, slúžili mu na udržiavanie rovnováhy pri behu, mal mohutný veľký zobák dlhý trištvrte metra a tak silný, že dokázal rozdrtiť aj kosti, phorusrhacos je u nás známy aj zo slávneho filmu Cesta do praveku, kde prenasledoval chlapcov, hlavných hrdinov filmu, ancylotherium – ( hákový netvor ), veľký bylinožravec, stavou tela pripomínal kozu, ale bol oveľa väčší, vysoký dva metre v kohútiku za hlavou a ťažký takmer pol tony, mal dlhé predné a krátke zadné nohy, obýval trávnaté savany, kde sa živil najmä listami zo stromov, australopithecus afarensis ( australopitek ), hominid, predchodca človeka, mali telo podobné človeku, ale lebka sa ešte stále viac podobala na ľudoopy, výškou jeden až jeden a pol metra a hmotnosťou tridsať až päťdesiat kilogramov sa podobali dnešným šimpanzom a malý mozog s hmotnosťou necelého pol kilogramu, takže ich duševné schopnosti mohli byť len málo nad úrovňou dnešných goríl, šimpanzov a orangutanov, dožívali sa približne štyrisať rokov, dinofelis - ( hrozná mačka ), mačkovitá šelma, rôzne druhy dosahovali veľkosť jeden až dva a pol metra, väčšina s veľkosťou medzi levom a leopardom, približne veľké ako jaguár, predné nohy mal silné, zadné nohy slabé, nebehal príliš rýchlo, na svoju korisť číhal na strome alebo na zemi v hustom kroví, nezachovali sa žiadne zvyšky strsti, takže nevieme, či mali srsť škvrnitú, pruhovanú, alebo bez kresby.špičáky mal mierne sploštené a malé v porovaní s ostatnými šablozubými šelmami, preto je niekedy označovaný ako nepravý šablozubý tiger, zadné zuby mal malé, proto pojedal iba mäkké mäso a kosti nedrtil, deinotherium ( strašné zviera ), velký bylinožravý chobotnatec, príbuzný slona, ale oveľa väčší ako slon, s ozrutnou výškou až štyri metre a hmotnosťou až trinásť metrov, mal ako jediný chobotnatec kly zahnuté smerom dolu, čo je jeho charakteristický rys, podľa ktorého je jeho lebku možné ľahko ihneď rozoznať od ostatných chobotnancov, dryopithecus ( opica z dubu, stromová opica ), jeden z nejlepšie doložených hominidov, najstarší známy vyhynutý ľudoop, s relatívne malým telom, hmotnosťou pätnásť až štyridsaťpäť kilogramov, mozgom približne tristo gramov, chrupom podobným dnešnému šimpanzovi, živil sa mäkkým ovocím, mal dlhé predné nohy s dobre pohyblivými kĺbmi a dlhými zakrivenými prstami boli schopné silného úchopu a efektivního šplhu, vedel chodiť a bežať celými chodidlami po zemi, čo dnešné gorily a šimpanzy nedokážu, pliohippus (viac kôň ), ( na obrázku chybne zaradený do pliocénu, žil v miocéne ), nie je predchodca dnešných koní, aj keď sa im podobá, ale na rozdiel od koňa mal dva dlhé extra prsty na oboch stranách kopyta a silne zakrivené zuby na rozdiel od rovných zubov dnešných koní, pliocén, trvanie pred päť až dva milióni rokov: paranthropus robustus, hominid, nie je predchodca dnešného človeka, jeho robustnosť sa týka najmä žuvacieho aparátu, čeľustí a tvaru celej lebky, s mozgom s hmotnosťou pol kilogramu, žil v období vysúšania vlhkej a hustej krajiny a tvorby suchých saván a otvorených priestorov trávnatých plání, kde medzi otvorenými priestormi vyhľadával ostrovčeky podmáčaných lúk a mokradí pri brehoch jazier a vodných tokov, v týchto vlhších miestach s hustejšou vegetáciou, krovinami a lesíkmi, vyhľadával rastlinnú potravu ( najmä plody stromov a kríkov ) a úkryt pred dravcami. Určujúcim faktorom pre životné prostredie bola blízkosť vodného zdroja, homo habilis ( človek zručný, obratný, schopný ), pravdepodobný predchodca dnešného človeka, pomenovanie pochádza z nálezov, podľa ktorých na rozdiell od australopitekov dokázal nielen používať, ale aj vyrábať jednoduché nástroje, bol zo všetkých druhov človeka najmenej podobný dnešnému človeku, hmotnosť mozgu mal šesťsto až sedemsto gramov, pohyboval sa už vzpriamene na dvoch nohách, mal dlhé ruky, s opozíciou palca voči ostatným prstom, vďaka čomu mohol pracovať s nástrojmi, doteraz nie je jasné do akej miery dokázal ovládať oheň, či a ako fungovala spolupráca behom lovu a či používal jazyk, alebo dorozumievacie gestá, australopithecus africanus, jeden z nejznámejších a najlepšie poznaných zástupcov svojho rodu, pravdepodobný predchodca rodu homo ( človeka ), ´tvarom a veľkosťou lebky podobný ľudoopom a šimpanzom, s hmotnosťou mozgu necelých pol kilogramu, žil v krovinách, presvetlených lesoch, hustejších subtropických lesoch s krovinatým porastom, vlhkejšia pobrežná vegetácia, lužné lesy, mokrade, kroviny pri brehoch riek a jazier s dostatkem vody, ale súčasne v blízkosti otvorenej krajiny, živil sa lesnými plodmi zo stromov a kríkov, korienkami, hľuzami, mäkkými plodmi a listami, a rôznymi trávami a travinami, pleistocén, trvanie pred dva a pol miliónmi až stotisíc rokov: mamut, bylinožravý slonovitý chobotnatec, severské druhy mali huňatú hustú srsť, niektoré druhy boli oveľa väčšie ako dnešný slon, ale niektoré boli menšie, najväčšie dosahovali výšku viac ako päť metrov, najmenšie necelé dva metre, väčšina bola vysoká ako dnešný slon indický, mali dva mohutné zahnuté kly a ďalšie štyri zuby, astoličky, ako dnešné slony,v európe a ázii boli často lovení človekom, uloveného mamuta sa ľudia snažili maximálně využíť, kly, kože a rebrá slúžili na výstavbu stanov, mäso, ktoré tvorilo značnú časť jedálnička ľudí bolo zjedené a sušené do zásoby a využívaný bol aj špik ( dreň ) kostí, mamutie kly boli používané aj pri výrobe ozdobných a kultovných predmetov, mamuti sa objavujú aj na jaskynných maľbách, coelodonta antiquitatis ( dutý zub, nosorožec strstnatý ), verní sprievodcovia mamutov, mal zavalitésilné krátke nohy a hrubú huňatú srsť, čo im umožňovalo žit v chladných podmienkach vyprahnutej stepi a tundry a aj prežiť poslednú dobu ľadovú, s dvoma rohmi na hlave, dlhší predný meral až šesťdesiat centimetrov, využíval ho najmä na obranu, bol najrozšírenejši nosorožec všetkých čias, canis dirus ( pravlk obrovský, v preklade strašný vlk, strašný pes ), najväčšia divoká psovitá šelma všetkých čias, s dĺžkou jeden a štvrť až jeden a ôol metra, hmotnosťou päťdesiat až osemdesiat kilogramov, kvôli svojej hmotnosti a mohutnosti bol menej mrštný a pomalší ako dnešný vlak, preto lovil skôr veľké a pomalý zvery ( bizóny, kone, ťavy, megatheria ), podobal sa na dnešného vlka, ale mal mohutnejšie kosti, lebku a zuby a bol ťažší ako vlk, mal silný skus o tretinu silnejší ako vlk, ale o tretinu slabší ako lev, ale zuby mal menej prispôsobené drteniu kostí, ako dnešný vlk, doedicurus clavicaudatus ( paličkový chvost ), cicavec, najväčši glyptodont ( pásavec ), s celkovou dĺžkou štyri metre a výškou jeden a pol metra a hmotnosťou dve tony, s dlhým mrštným chvostom s dlhými ostrými paličkovitými hrotmi, na chrbte mal obrovský hrb pokrytý kostnatým pancierom zloženým z malých kostených doštičiek, naplnený tukom, ktorý slúžil ako zásobáreň energie v suchých obdobiach, rovnako ako u dnešnej ťavy, gigasntopithecus, hominid, vzdialený príbuzný dnešných orangutanov, na základe nálezov obrovských zubov sa predpokladá výška dva a pol metra a hmotnosť cez pol tony, čo je takmer trikrát viac ako dnešná gorila, gigantopithecus by teda bol najväščím primátom všetkých dôb, takže sa musel pohybovať výhradne na zemi a nie vo vetvách stromov.. Odhady veľkosti podľa zubov ( iné časti kostry sa zatiaľ nenašli ) nemusia byť správne, protože gigantopithecus by mohol býť megadontný druh ( výrazne zväčšené zuby vzhľadom na svoju vekosť tela ), obdobie pred dvestotisíc rokmi: homo heidelbergensis ( človek heidelberský ), s hmotnosťou mozgu medzi sto gramov cez jeden až sto gramov cez jeden a štvrť kilogramu, mal nielen väčší mozog, ale aj silnejšiu kostru, vyššie čelo, dokonalejšie nástroje a chovanie ako predchodca homo ergaster, bol vysoký jeden a trištvrte metra, v niektorých oblastiach až dva metre, s hmotnosžou približne sedemdesiat kilogramov, najväčší jedinci cez sto kilogramov, opotrebovanie zubov ukazuje, že bol pravoruký, rovnako ako väčšina ( približne deväťdesiat percent ) dnešných ľudí, používal primitívny druh reči, měl vnímanie sluchu mal podobnú ako dnešní ľudia, teda veľmi rozdielnu od šimpanzov, vedel rozlišovať veľa rôznych zvukov, pochádza z druhu homo ergaster, ktorý vedel hláskovať, takže na tomto základe mohol rozvinúť sofistikovanejšiu kultúru, homo erectus ( človek vzpriamený ), mal rovnakú vzpriamenú chôdzu ako dnešný človek, vyrábal kamenné nástroje podľa kuktúrnych zvyklostí ( stereotypu ), napríklad pästný klin, priečny sekáč, škrabadlo, rýpadlo, používal oheň ( ale varenie nebolo dokázané ), žil ako lovec a zberač, bol najjdlhšie žijúcim druhom hominida ( jeden a trištvrte milióna rokov ), mal štíhlu postavu umožňujúcu efektívnu chôdzu a beh, v jeho vývoji pokračovalo zväčšovanie telesnej výšky aj váhy, prestavba a rast mozgu, zmenšovanie veľkosti stoličiek aj objemu žuvacích svalov, redukcia ochlpenia tela, zväčšovanie počtu potných žliaz a vznik termoregulačného mechanizmu, lovil zvieratá, mäsovú potravu systematicky dopĺňal zberom plodov, v chovaní sa presadil princípu vzájomnosti a spolupráce; komunikácia bola založená na mimike a gestikulácii, počas ľadovej doby žil vstepiach a tundrách, počas medziľadovej doby v lese a lesostepi, obdobie pred päťdesiattisíc rokmi: homo neanderthalensis ( človek neandertálsky ), zdokonalili techniku výroby nástrojov, používal pestný klin a dalšie kamenné nástroje, škrabadlá, rýpadlá, nožíky, drevené a kostené nástroje, typickými zbraňami boli oštepy a kopije s kamennými hrotmi, primitívne sekery a palice, vyrábali lepidlo zo smoly na pripevnenie hrotov kopií a oštepov, pri komunikácii využívali jazyk, megaloceros ( obrovský roh ), veľký jeleňovitý bylinožravý kopytník, príbuzný daniela európskeho, najväčšie druhy boli vysoké v kohútiku cez dva metre, najmenšie menej ako trištvrte metra, žili väčšinou v otvorených lesoch, na lúkach, stepiach a v tundre, bison priscus ( bizón praveký, stepný ), vážil necelú tonu, s výškou v kohútiku dva metre, ťivil sa trávou a rastlinnou potravou, bol potravou pre veľké šelmy a pre predchodcov dnešných ľudí, homo rhodesiensis ( človek rodézsky ), s hmotnosťou mozgu jeden a štvrť kilogramu, mal masívne nadočnicové oblúky, najväčšie zo všetkých druhov rodu homo, niektoré rysy lebky mal spoločné s homo erectus, ďalšie zase s homo sapiens, dnešné obdobie: pan troglodytes ( šimpanz učenlivý ), najbližší a najpodobnejší príbuzný človeka, živí sa väčšinou rastlinnou potravou, svoj jedálniček dopĺňa mravcami, termitmi, a ďalším hmyzom, v niektorých oblastiach tvorí časť jeho jedálničku aj mäso získané lovom (antilopy, mačiaky, paviány), vie používať nástroje, upravuje palice, kamene, trávu a listy, ktoré používa na získanie termitov, mravcov, medu, orechov a vody, homo sapiens ( človek rozumný ), charakteristické pre súčasného človeka je rovné zvislé ( vertikálne ) držanie tela, rozumová inteligencia a schopnost hovoriť, člověk je bytosť, ktorá si uvedomuje samého seba, subjekt sociálnej a historickej činnosti a kultúry, ďalší charakteristický rys pre súčasného človeka je schopnost vyrábať komplexné zložité nástroje a používať ich na ovlyvňovanie svojho okolia. Človek je schopný dlouhodobo plánovať činnosti a zaznamenávať a uchovávať znalosti v priestore a čase. Vďaka tomu je schopný v priebehu generácií priebežne vylepšovat nástroje. Medzi nástroje vytvorené človekom s možnostou prenášania a uchovávania informacií patria: písmo, kníhtlač, telefón, rádio, televízia, internet. Puzzle sa skladá z osemdesiattri dielikov.

Čítať viac Čítať menej
Dejepis – Cesta od opice k človeku, vývoj homo sapiens – Náučné obrázkové puzzle