DôLEŽITÉ a ZAUJÍMAVÉ informácie o puzzle Larsen: Každé puzzle značky Larsen obsahuje pevnú podložku pod puzzle spolu s okrajmi do ktorej sa dieliky puzzle vkladajú a tak deťom uľahčujú skladanie jednotlivých dielikov a umožňujú výbornú manipuláciu s celým puzzle, možnosť poľahky kedykoľvek a kdekoľvek celé puzzle premiestniť a položiť. Okraje podložky puzzle stabilizujú poskladané puzzle a zabraňujú pohybu dielikov puzzle von mimo okraje pri skladaní puzzle. Obrázky sú nakreslené až na okraje podložky puzzle, aby deťom umožňovali ľahšie skladanie puzzle podľa aj okrajov obrázka, najmä na začiatku skladania, keď je skladanie zložitejšie. Jednotlivé dieliky puzzle majú v podložke vytvorené línie, ryhované čiary v tvare dielikov, podľa ktorých sa v prípade potreby možno riadiť vkladaním jednotlivých dielikov, pretože u veľkej väčšiny puzzle Larsen má každý dielik jedinečný tvar, iný tvar ako všetky ostatné dieliky. Veľkou pomôckou sú aj špeciálne tvary niektorých dielikov puzzle v tvare deťom dobre známych predmetov, alebo zierat, takže tieto dieliky môžu deti ľahšie nájsť medzi ostatnými dielikmi a následne deti môžu ľahšie nájsť polohu týchto dielikov so špeciálnym tvarom na skladanom puzzle podľa tvaru dieliku na podložke. Niektoré dieliky so špeciálnym tvarom je možné na väčšine puzzle vidieť na druhom obrázku v detaile produktu. Ďalšou vynikajúcou prednosťou puzzle Larsen je väčšia hrúbka dielikov = 2mm, až dvojnásobná oproti bežným puzzle (1mm), čo deťom uľahčuje manipuláciu s dielikmi a skladanie puzzle a aj zabraňuje zlomeniu dielikov puzzle. Dieliky sú ťažko zlomiteľné aj z dôvodu použitia veľmi kvalitného špeciálne tvrdeného kartónu na výrobu puzzle. Puzzle Larsen sú zdravotne nezávadné a sú vyrábané priamo v Nórsku, už od roku 1953, takže majú dlhú dradíciu. Pri uvedenej kvalite materiálu, prevedenia celého puzzle, remeselného spracovania jednotlivých dielikov, výborného výberu vzdelávacích a náučných obrázkov máp, zvierat, matematiky, angličtiny, nemčiny, astronnómie, prírody a ďalších náučno - vzdelávacích tém a aj ďalších rozprávkových motívoch je možné smelo povedať, že puzzle Larsen sú najlepšie, najkvalitnejšie a najkrajšie puzzle pre deti na svete. Preto je samozrejmé, že v krajinách, ktoré patria medzi lídrov vo vzdelávaní detí a dosahujú v školstve vynikajúce výsledky (škandinávske krajiny: Nórsko - kolíska puzzle Larsen, Fínsko – absolútna európska jednotka vo vzdelávaní detí, v top 5 krajín sveta v PISA testoch v čítaní aj vo vede, Švédsko, Dánsko a Nemecko) sú puzzle Larsen doporučované ako školské pomôcky priamo pri vyučovaní detí v škole. Na Slovensku sa môžeme tešiť, že tieto vynikajúce, kvalitné a krásne puzzle sú dostupné aj pre Vaše deti. Prajeme Vašim deťom a aj Vám veľa zábavy a ponaučenia s nádhernými puzzle Larsen, kde si môžete vybrať z viac ako tristo obrázkov z nasledovnými motívmi: domáce zvieratká, divoké zvieratá z džungle, lesa, tropického pralesa, tundry, zasneženého a ľadového severu, morský svet z hlbín mora, príroda, rozprávky, dopravné prostriedky, autá, lode, lietadlá, stavebné stroje, zemepis, zemepisné mapy, vlajky krajín, znaky a erby štátov, astronómia, matematika, čísla, počítanie, malá násobilka, angličtina, anglické slovíčka, nemčina, nemecké slovíčka, história, historický vývoj človeka a zvierat, dinosaury, dejepis, starovek, Mikuláš, Vianoce, Santa Claus a ďalšie náučné a obrázkové motívy pre Vaše deti už od dvoch rokov veku. Puzzle máme prehľadne rozdelené podľa veku detí, podľa počtu dielikov, podľa veľkosti puzzle a podľa motívu zobrazeného na obrázku puzzle.

Náučné obrázkové puzzle pre deti s detailne, precízne a realisticky namaľovanými zvieratami žijúcimi vo Švédsku kombinované na obrázku spolu s fyzickou mapou Švédska: čajka sivá – pobrežný vták, má snehobiele perie na hlave, krku a bruchu, sivé krídla s šiernobielymi špičkami, úzky svetlo žltý zobák a olivovo zelené až žlté nohy, žije pri morskom pobreží, pri brehoch riek, bažín a jazier, živí sa malými rybami, mäkkýšmi, slimákmi, hmyzom, článkonožcami, vodnými riasami a rôznymi časťami suchozemských rastlín, orol skalný - jastrabovitý dravý vták s veľkým, dvojmetrovým rozpätím krídel, s čokoládovo hnedým perím, silným žltočiernym zahnutým zobákom, veľkými silnými pazúrmi na nohách a dlhým chvostom, má vynikajúci zrak, pri hľadaní potravy sa vznáša vo výškach a prehľadáva územie pod sebou, dokáže letieť rýchosťou stodvadsať kilometrov za hodinu, pri lete strmhlav dole až neuveriteľných tristo kilometrov za hodinu, živí sa svišťami, zajacmi, myšami, lasicami, liškami, kamzíkmi, srncami, malými jeleňmi, občas aj malými a stredne veľkými vtákmi, rys ostrovid - najväčšia európska mačkovitá šelma, s typickými dlhými čiernymi štetinami na trojuholníkovitých ušiach, hrdzavo bledohnedým kožuchom pokrytým malými tmavohnedými škvrnami a čiernym koncom chvosta a snehovo bielym bruchom, živí sa srnčou a diviačou zverou, sob arktický – severský jeleňovitý prežúvavec, má gaštanovo hnedú až sivohnedú srsť ( v lete tmavšiu, zime bledšiu ), mohutné veľké a široké parohy ( samec aj samica ), má na nohách široké paznechty, takže sa nezaborí do blata ani do snehu, jeho stopy mají takmer kruhový tvar, má schopnosť vidieť slnečné žiarenie v ultrafialovej časti spektra ( pre človeka a ostatné cicavce neviditeľné ), čo mu umožňuje odhaliť predátorov, vlky a potravu, lišajníky, živí sa rastlinami a lišakníkmi, dokéže si ich vyhrabať aj v zime spod snehu svojimi parohmi, alebo prednými nohami, niekedy lumíky a malé morské vtáky, s obľubou oblizuje soľ, jeleň hôrny ( lesný, európsky ) - veľký prežúvavec, s dlhými a široko rozvetvenými parohmi ( len samec ), s hrdzavo hnedou až červenohnedou srsťou na tele, živí sa veľkým množstvom tráv a bylín, bukvicami, žaluďmi, gaštanmi, pochutnajú si aj na opadaných jablkách, kŕmej repe, kukirici a mrkve, v zime najmä kríkmi a drevinami, ostružinou černicovou, brečtanom a ohryzovaním kôry mladých stromčekov a vetvičiek stromov, brezy, hrabu a borovice lesnej, vlk sivý - psovitá šelma s hnedým kožuchom na chrbte, bledohnedým na bokoch a smotanovo bielym na bruchu, loviaci a žijúci v hierarchických svorkách, živia sa jeleňmi, srncami, divými sviňami, králikmi, zajacmi, svišťami, bobrami, menšími hlodavcami, rybami a rozličnými plazmi, zajac poľný - hojný druh zajaca, žije v otvorenej krajine, na poliach, lúkach, pri krajoch lesov, kde je dobre maskovaný vďaka svojej žltohnedej až sivohnedej srsti, ktorá farebne splýva s okolím, na svojom území má niekoľko pelechov pospájaných viacerými cestičkami, má vynikajúci sluch vďaka svojim veľkým a dlhým ušiam, má výborný čuch a hmať vďaka jemých chĺpkom okolo nosa, má aj veľmi široký pozorovací uhol, vynikajúco skáče vďaka svojim dlhým, štíhlym a silným nohám, vyskočí do výšky jeden meter a doskočí do vzdialenosti až šesť metrov, je bylinožravý, cez leto sa živí rôznymi bylinami, zvyškami plodín po zbere úrody, cez zimu ohryzáva vetvičky kríkov a nízkych stromov, na jar mladé púčiky, jariabok lesný ( kuropta hôrna ) - bažantovitý hrabavý vták, s čokoládovo hnedým perím, s malými smotanovo bielymi škvrnami, sivým chvostom s čiernou špičkou, s chocholkou na hlave, živí sa púčikmi, jahňadami, bobuľami, za mlada a v lete mravcami, chrobákmi a pavúkmi, tetrov hoľniak ( hôľny, obyčajný, lýrochvostý, hôľniak ) - bažantovitý hrabavý vták, s tmavým čiernym perím s fialovým leskom, s nápadným ohnivo červeným hrebienkom nad okom, živí sa rastlinnou potravou, na jar aj hmyzom, srnec lesný, srna lesná ( hôrny, obyčajný, hôrna, obyčajná ), s hnedou až hrdzavo červenou srsťou a malými parôžkami na hlave ( len samec ), žije najmä v lesoch, živí sa rastlinnou potravou, bylinami a lesnými plodmi, tchor tmavý – lasicovitá šelma, s jemnou tmavou gaštanovo hnedou kožušinou, čiernou maskou okolo očí, snehobielymi lícami a lemom na ušiach, žije pri vode, na poliach, pri okrajoch lesov a blízko ľudských obydlí, loví v noci, rád pláva, vie sa dobre potápať, úukyty si robí v kopách kamenia, drva a vetiev, žije aj v kôlňach a stodolách, je známy tým, že v prípade nebezpečia vypúšťa prenikavo zapáchajúi sekrét podchostových žliaz, živí sa vtákmi, drobnými cicavcami, žabami, rybami, dokéže vylúpiť kurín aj králíkáreň, sluka hôrna ( lesná ) - bahniakovitý brodivý vták, s hrdzavo hnedým perím na chrbte a sivým s tmavými pásikmi na bruchu, s tmavohnedou čapičkou na hlave a dlhým zobákom, žije vo vlhkých listnatých a zmiešaných lesoch s otvorenými plochami, živí sa najmä červami, menej hmyzom, pavúkmi, semenami a čásťami tráv, potravu hľadá na zemi, aj v nižších vrstvách pôdy, odkiaľ jú získava pichaním, zabodáva zobák do zeme, roztvorí jeho špičku a vďaka hmatovým telieskam v ňom korisť uchopí, lastúrničiar strakatý ( ubahniakovitý vták, stričník veľký ) - s čiernym perím na hlave, chrbte a krídlach a smotanovo bielym na bruchu, s výrazným žiarivým ohnivo oranžovým dlhým zobákom, žije na morskom pobreží a na prímorských lúkach, živí sa dážďovkami, larvami hmyzu, lastúrnikmi, ulitníkmi, mnohoštetinavcami, slávkami, mušľami, slimákmi, mäkkýšmi, ostnatokožcami, rybami a krabmi, jazvec lesný ( hôrny, európsky, obyčajný ) - čiernobiely lasicovitý cicavec, s charakteristickou čiernobielou pruhovanou hlavou s piatimi pruhmi, bielym upostred, sivým telom a krátkymi nohami, buduje si hlboké a zložité nory, je veľmi čistotný, cez zimu veľa spí, ale neupadá do zimného spánku, je všežravec, živí sa hmyzom, dážďovkami, hrabošmi, vajíčkami, semenami, hubami a korienkami, jež tmavý ( západný, západooeurópsky ), pichľavý hmyzožravec, má rád suchšie miesta, okraje lesov, rúbaniská, rokliny, lomy, stráne, medze, polia, parky, sady a záhrady, vie veľmi dobre plávať, má na chrbte šesť tisíc pichliačov, v prípade ohrozenia sa vie stočiť do klbka a chrániť celé svoje telo pichliačmi, je veľmi odolný proti živočíšnym jedom, môže jesť aj jedovatý hmyz, živí sa hmyzom, dážďovkami, slimákmi, žabami, malými vtákmi, vajíčkami, hadmi, hlodavcami a plodmi a bobuľami rastlín, je tmavší ako jež bledý východný a má tmavé flaky okolo očí, okuliare, medveď hnedý - obrovský chlpatý všežravý cicavec, s mohutným telom pokrytým husto huňatým čokoládovo hnedým kožuchom, silnými labami zakončenými zahnutými pazúrmi, okrúhlymi ušami a veľkým čiernym ňufákom, je všežravec, živí sa širokou paletou najmä rastlinnej potravy ( tvorí až deväťdesiat percentný podiel potravy ), lesnými plodmi, hľuzami, korienkami, hubami a živočíšnej potravy, rybami, hmyzom, malými až stredne veľkými cicavcami, los mokraďový - mohutný jeleňovitý kopytník, s širokými lopatovitými parohmi, výrazným veľkým nosom, huňatou orechovo hnedou srsťou a smotanovo nedými dlhými silnými nohami, prispôsobenými na brodenie vo vode, močiaroch, blate a hlbokom snehu, žije vo vlhkom prostredí s bohatým porastom v okolí vody, v zime dáva prednosť suchším stanovištiam, živí sa listami brezy, vŕby a jarabiny, vodnými a bažinatými rastlinami, potáplica veľká ( ľadová ) - vodný vták, so silným zobákom, s čiernou hlavou s hrboľom, čiernobieou pásikavou obrubou, obojkom okolo čierneho krku, hrboľom na čele a čiernobielym škvrnitým perím na chrbte a krídlach, výborne pláva a vynikajúco sa potápa, vydrží pod vodou tri minúty, vie sa ponoriť do hĺbky až šesťdesiat metrov, na súši je veľmi nemotorná, zo zeme nevie vzlietnuť, počas migrácie dokáže letieť rýchlosťou až stodvadsať kilometrov za hodinu, živí sa rybami, v sladkých vodách jazier šťukami, ostriežmi, pstruhmi, mesačníkmi, v slaných pobrežných vodách mora sleďmi, morskými pstruhmi, platesami a sklalnými rybami ( ukrývajúcimi sa v sklalách pri pobreží ), výr skalný – najväčšia európska sova, prezývaná aj kráľ noci, dosahuje výšku trištvrte metra a rozpätie krídel jeden a trištvrte metra, žije najmä v blízkosti skál, v kamenistých svahoch a stenách, v skalných výklankoch a dutinách, zrúcaninách, opustených kameňolomoch, niekedy v lesoch v dutinách stromov, živí sa zajacmi, králikmi, syslami, škrečkami, hrabošmi, potkanmi, ryšavkami, hryzcami a inými hlodavcami, dokáže uloviť aj líšku, z vtákov holubmi, kačicami, jarabicami, bažantmi, krkavcovitými ( vrana, havran ), dravými vtákmi ( kaňa ) a inými druhmi sov ( myšiarka ), niekedy obojživelníkmi, plazmi, rybami a väčším hmyzom, líška hrdzavá ( obyčajná ) - psovitá šelma s charakteristickým hrdzavým hustým a mäkkým kožuchom a veľkým dlhým huňatým chvostom, so smotanovo bielou hruďou a bruchom, je všežravá, živí sa hlodavcami ( lumíkmi, hrabošmi, veveričkami, pieskomilmi ), vtákmi ( spevavce, hrabavé a vodné ), králikmi, zajacmi, dikobrazmi, mývalmi, vačicami, dážďovkami, chrobákmi, húsenicami, slimákmi, žabami, jaštericami, rybami, dokáže ulúpiť aj sliepky, husi a kačice domáce, ovocím, čerešňami, slivkami, mirabelkami, malinami, čučoriedkami, v zime s obľubou pojedá šípky, bobor vodný ( európsky, euroázijský ) - najväčší európsky hlodavec, so zavalitým telom s hustou a dlhou tmavohnedou srsťou, ploským chvostom na plávanie, a silnými prednými zubami na hryzenie dreva, je prispôsobený životu vo vode, buduje si z dreva a konárov sústavu hrádzí a kanálov, vydrží pod vodou až dvadsať minút, stavia si brloh vyhrabaný do brehu s vchodom pod hladinou vody, alebo na zahradenej hrádzi postaví z konárov a hliny veľkú kopu, bobrí hrad, živí sa lykom a vetvičkami vŕby, topoľa a ďalších mäkkých drevín ( jaseň, javor, brest ) a niektorými bylinami, žeriav popolavý – veľký brodivý vták, s bledosivým lerím na tele, tmavosivým na krídlach a červenou škvrnou na hlave, dlhými nohami na brodenie v hlbokej a bahnitej vode, žije v rašeliništiach a porastoch rákosia pri jazerách, rybníkoch a riekach v lesnatých oblastiasch, živí sa zelenými časťami rastlín, plodmi a semenami, menej s hmyzom, mäkkýšmi, červami, obojživelníkmi, plazmi, hlodavcami a vajíčkami, kačica divá - zúbkozobý vodný vták, najviac rozšírená kačica na svete a najhojnejšia kačica v európe, s typickou výraznou tmavozelenou hlavou s kovovým leskom ( len samec ), čokoládovo hnedými krídlami s atramentovo modrými fľakmi na koncoch, snehobielym pruhom okolo krku, gaštanovo hnedou hruďou, sivým bruchom a splošteným zlatožltým zobákom, ( samička má nevýrazné hnedobiele strakaté perie po celom tele a sivý zobák pre dobré maskovanie pri sedení v hniezde na vajíčkach ), žije pri tečúcich aj stojatých vodách, ústiach riek aj na morskom pobreží, živí sa najmä rastlinnou potravou, vodnými rastlinami, trávami, plodmi a semenami vrátane ovsa, v lete a na jeseň aj s vyšším ( ako na jar a v zime ) podielom živočíšnej potravy, s rybami, žabami, plazmi, malými hlodavcami vrátane myší a hrabošov, v zime aj so žaluďmi, bažant obyčajný ( poľovný, kolchický ) - pestrofarebný kurovitý vták, s hrdzavo svetlo hnedým perím na hrudi a na chrbte, žiarivým zlatožltým na bokoch, s tmavými škvrnami na bruchu a snehobielymi na chrbte, tmavým kovovo modrým krkom, zelenou hlavou, výraznými nápadnými ohnivo červenými fľakmi okolo oka a bledým orechovo hnedým pásikavým chvostom, žije na poliach, na medziach, v remízkach ( malých lesíkoch medzi poliami ) , v húštinách, vo svetlých lesoch, na pasekách a v okolí vodných plôch, živí sa plodmi, semenami, zelenými časťami rastlín, hmyzom, dážďovkami, mäkkýšmi, jaštericami a malými hlodavcami, na rozomletie potravy vo svalnatom žalúdku mu pomáhajú drobné kamienky, gastrolity, ktoré prehĺta, kuna lesná ( hôrna ) - lasicovitý mäsožravec, s hustým gaštanovo hnedým, mäkkým a lesklým kožuchom, sýtožltým krkom a svetlo žltým až smotanovo bielym bruchom a dlhým huňatým chvostom, žije v dutinách stromov vo vlhkých lesoch, má výborný sluch a zrak, je aktívna v noci, živí sa malými hlodavcami, najmä veveričkami, vtákmi, zajacmi, králikmi, hmyzom, žabami, vajíčkami, rôznymi plodmi a medom, labuť veľká ( hrbozobá ) - zúbkozobý ( husotvarý ) kačicovitý vodný vták, so smotanovo bielym perím po celom veľkom tele, dlhým zakriveným krkom a oranžovým zobákom s čiernym hrboľom na koreni, žije pri tečúcich aj stojatých vodách, živí sa najmä vodnými rastlinami, ľudia im často hádžu pečivo, ktoré vôbec nie je vhodné pre labute, diviak lesný ( sviňa divá ) - chlpatý tmavohnedý všežravec, s okrúhlym gombíkovitým rypákom, tmavými štetinatými ušami, krátkym chvostíkom, tmavohnedou strapatou srsťou po celom zavalitom tele s krátkymi nohami, živí sa trávou, hľuzami, korienkami, orechmi, lesnými plodmi, bukvicami, žaluďmi, bobuľami, hmyzom, malými plazmi, často navštevuje polia, zvlášt kukuričné, kde dokáže napáchať značné škody, rosomák severský – najväčšia lasicovitá šelma, podobný viac medveďovi ako lasici, či príbuznej kune, s tmavohnedým kožuchom a bledohnedou hlavou, veľmi silné zviera, schopné uloviť oveľa väčšiu korisť, ako je on sám, aj vďaka silným čeľustiam, ostrým pazúrom, svalnatému telu a silnému kožuchu, žije samotársky v riedko zaľudnených oblastiach, živí sa dikobrazmi, veveričkami, bobrami, svišťami, králikmi, hrabišmi, myšami, piskormi, lumíkmi, sobmi, srncami, jeleňmi, losmi občas kunami a norkami. Puzzle sa skladá z sedemdesiatjeden dielikov.